Svet detí a svet dospelých sú často oddelené. Je to, samozrejme, sčasti aj prirodzené (vekom, rozdielmi medzi rodičmi a deťmi alebo medzi povinnosťami a zábavou), ale predsa len treba tieto dva svety prepájať. Z detí sa tak či onak raz stanú dospelí a my, “dospeláci”, by sme stále v sebe mali nosiť kúsok hravosti a nevinnosti.
Našťastie, je tu kniha, ktorá oba svety opäť spája: Svet čaká na deti od Daniela Heviera. Je to “Heviho” pozvánka pre nás a naše deti premýšľať, prečo sme sa narodili a prečo sme potrební pre tento svet.
Deti snívajú o tom, kým sa stanú. Dospelí už dosnívali, ale: možno je tu pre nás ešte stále šanca objaviť svoje talenty a stať sa (znova) užitočnými.
Na stránkach autorom bohato ilustrovanej knihy z stretáme šikovné deti, ktoré vedia písať básničky, kresliť (aj komiksy), hrať na hudobné nástroje, maľovať, spievať. Spoznávame deti, ktoré nie sú ľahostajné k prírode a životnému prostrediu.
Sú to príbehy, ktoré sa nám nemusia zdať nevšedné, ale Daniel Hevier svojimi postrehmi a poznámkami potvrdzuje originalitu Matúša, Barborky, Adama, Jakuba, Timoteja, Petry, Grety (Thunberg) a ďalších. Jeho “testament” má jednoznačné posolstvo: “Tento svet potrebuje práve teba a čakä práve na teba. A musíš nastúpiť do služby plný síl a odhodlania, bez slabostí, ktoré ťa oslabujú.”
Úprimnosť Hevierovej výpovede je práve v tom, že hoci je sám hravý, na nič sa nehrá a dokáže pred (detským) čitateľom priznať aj svoje slabosti: facebook (“instagram pre starších”), sladkosti, neschopnosť povedať nie, prehnané plány, … Daniel Hevier sa tak stáva priateľským sprievodcom na kozmickej lodi “Zem”, kde prázdna kozmonautická prilba čaká už len na našu tvár. Musíme ale prejsť Hevierovým testom a zodpovedať “DDÚ”, dobrovoľnú domácu úlohu: Aké máš schopnosti pre budúcnosť a aké schopnosti vieš dosiahnuť?
Daniel Hevier deťom verí a spolieha sa na ne.
Svet na nich čaká.
A svet stále čaká aj na nás.
