Vo veku 69 rokov zomrela bývalá riaditeľka Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Eva Ľuptáková stála v jej čele neuveriteľných 36 rokov. Vo funkcii pôsobila v rokoch 1984 až 2020. Do roku 2022 ešte zastávala pozíciu historičky umenia a kurátorky výstav. Posledné roky prežila na dôchodku, no naďalej aktívne pracovala v umení ako odborná poradkyňa či súdna znalkyňa.
Belan bol múdry a charizmatický

Ako sa rodáčka z Podpoľania, absolventka (dnešnej) Masarykovej univerzity, dostala na dolnú Oravu? Po vysokej škole nastúpila do Štátnej galérie v Banskej Bystrici. „A práve v galérii, na jednej z nákupných komisií, si ma pán Ctibor Belan s pánom Stanislavom Bodoríkom vybrali a oslovili, či nechcem ísť robiť historika umenia na Oravu. A pretože som už predtým dva-trikrát mala možno stretnúť pána Belana, ktorý bol pre mňa naozaj veľmi charizmatický, múdry človek, tak som ani o tom veľmi nerozmýšľala. Jednoducho som prišla za prácou do tímu ľudí, ktorí robili dobrú robotu,“ povedala Eva Ľuptáková v publicistickej relácii Celou vetou vysielanej na TVDK.
Do Dolného Kubína prišla v roku 1981 a zostala tu „navždy“. Oravská galéria pod jej vedením pôsobila v troch okresoch, venovala sa 8 výtvarným disciplínam a v jej depozitoch sa nachádza približne 9 000 umeleckých diel, čo z nej robí jednu z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Prekvapuje to o to väčšmi, že „veľká galéria“ sa nachádza v relatívne malom meste. Vysvetľujem si to aj 60-tym rokmi minulého storočia. OG dostala do vienka skvelý „rodný list“, teda zakladateľskú listinu z roku 1965, ktorá zdôvodnila, prečo Orava potrebuje svoju galériu. Išlo najmä o záchranu ľudového a sakrálneho umenia. (To nás vracia k zakladateľom OG Jiřímu Langerovi, Ignácovi Kolčákovi s manželkou Bělou a, samozrejme, Ctiborovi Belanovi a manželke Márii Medveckej).
OG: Jedna z najlepších
Ale úspech „oravskej štuky“, ako ju nazval spisovateľ Ľubomír Feldek, spočíva aj v širokom rozhľade a nesmiernej pracovitosti Evy Ľuptákovej. Nešlo by to však aj bez ďalších kolegov pracujúcich v galérii na rozličných kumulovaných pozíciách, napríklad Stanislav Bodorík st. je lodný kapitán aj fotograf. Jeho nástupca na plavidle OG Slanica Jozef Štít v lete bezpečne prevádza turistov po hladine Oravskej priehrady z prístavu na Slanický ostrov umenia, mimo sezóny je galerijný technik pripravený pomôcť s akoukoľvek prácou pre galériu.
Kubínska obrazáreň má vysokú reputáciu medzi slovenskými maliarmi, ako to dokladuje napríklad Marek Ormandík: „Oravská galéria je pre mňa jedna z najlepších slovenských galérií. Nielen tým, ako vyzerá a aké má zbierky, alebo aký má výstavný program, ale je za tým predovšetkým dobrý pocit, ktorý mám, a ten je zásluhou pani Evy.“
Na svojom facebookovom profile Evu Ľuptákovú nazval „prvou dámou slovenských galérií“.

Duša Oravskej galérie
Kunsthistorička a kustódka Eva Ľuptáková bola štyri desaťročia dušou Oravskej galérie. Okrem koncepcie expozícií umenia 15. až 20. storočia pripravila množstvo autorských výstav doma i v zahraničí.
Organizovala medzinárodné maliarske sympózium, vďaka ktorému sa podarilo získať diela z Poľska, Francúzska, Kanady, Česka i Slovenska, ako to pripomína OG na svojom webe.
Okrem mnohých zdarov spomeňme, že jedinečnú rekonštrukciu Poslednej večere Leonarda z Vinci, ktorú zhotovil maliar Stano Lajda, uvideli diváci v premiére práve v Dolnom Kubíne.
Veľký dôraz kládla na akvizičnú činnosť. Galérii sa podarilo získať diela súhrnne presahujúce hodnotu 1,5 milióna eur. „Mnohí s veľkým uznaním hovorili, že sa nám podarilo nadobudnúť v tých stovkách diel aj diela, ktoré sú vrcholne reprezentačné pre slovenské výtvarné umenie. A vtedy to stojí za to, vtedy máte radosť,“ vyznala sa Eva Ľuptáková v relácii Celou vetou.

S mestom spojená
Za svoju odbornú činnosť získala mnohé ocenenia regionálneho i celoslovenského charakteru. V Dolnom Kubíne sa stala Osobnosťou roka 2009 a v závere svojej kariéry si prevzala aj Cenu mesta.
„Oravská galéria je neodmysliteľne spojená s mestom Dolný Kubín. Celé generácie Dolnokubínčanov od malých detí až po seniorský vek prichádzajú k nám na výstavy, sú s nami v kontakte,“ spomínala v TVDK. „Samozrejme nie všetci Kubínčania chodia do galérie. Možno nemajú záujem o výtvarné umenie, možno sa obávajú vstúpiť, čo ak sa ma niekto na niečo opýta, ja nebudem vedieť. Ale v tom pozadí som sa neraz presvedčila o tom, že keď sa niečo dialo v galérii, tak Kubínčania prejavili svoj záujem.“

Štafeta po Ctiborovi Belanovi
Oravská galéria je výnimočná aj tým, že prevádzkuje Slanický ostrov umenia a v Tvrdošíne vystavuje diela významnej slovenskej maliarky Márie Medveckej. Jej manžel Ctibor Belan bol taktiež výtvarníkom a vďaka svojmu výbornému organizačnému talentu patrí do zakladateľskej generácie. V čele OG stál v rokoch 1977-1984. „Otec na začiatku svojej kariéry riaditeľa už rozmýšľal, kto to po ňom bude robiť. Prišiel na nejaké miesto, kde stretol mladú dámu po škole a chvíľu sa s ňou rozprával a usúdil, že toto je ten správny človek,“ spomína Peter Belan, lekár, syn Ctibora Belana a Márie Medveckej.
Je jednoznačné, že pre mladú historičku umenia bol legendárny Belan vzorom a učiteľom. Na riaditeľský post nastúpila ako 28-ročná. Ctiborovi Belanovi sľúbila, že nepodlezie ním vysoko nastavenú latku.
Svoj sľub dodržala.
Galéria ako druhý domov
Oravskú galériu vlani navštívilo takmer 72-tisíc návštevníkov a svoje zbierky rozšírila o ďalších tridsať umeleckých diel v hodnote prevyšujúcej 30-tisíc eur. V závere tohto kalendárneho roka si OG tiež pripomenie 60 rokov od svojho založenia. Spolu so svojimi filmárskymi kolegami pripravujeme nový dokumentárny film o Eve Ľuptákovej s plánovaným uvedením v prvej polovici 2026.
„Galéria sa mi stala všetkým,“ kamera natáča pani Evu v jej pracovni. „Všetkým, lebo je rodinou, je deťmi, je manželstvom. Galéria sa mi stala miestom, kde sa cítim dobre. Chodím sem ako domov, s dobrým pocitom. Lebo doma je o tom, že viete, ako vám veci fungujú, či sa tešíte, že si tam oddýchnete, či všetko funguje, či je všetko tak, ako mám byť.“
Pani Eva Ľuptáková vo mne prebudila lásku k umeniu a jej príklad ma motivuje k maximálne možnej profesionalite. Som rád, že sme spolu prežili množstvo inšpiratívnych chvíľ.
Vlastné slová ju vyjadrujú najlepšie: „Nie som typ človeka, ktorý by rád stagnoval. Vždy som robila robotu s plným nasadením.“
*****