Od folklóru k autentickosti. Aj týmito slovami možno opísať cestu kazateľa Cirkvi bratskej, spisovateľa a maliara Daniela Pastirčáka k objaveniu šírky a hĺbky Cyrila a Metoda.
„Cirkev bratská sa po minulé roky touto témou nijako nezaoberala. Do istej miery to bolo dané spôsobom, akým bola téma Cyrila a Metoda na Slovensku nastoľovaná. Nielen protestantské cirkvi, ale v zásade všetci zástancovia otvorenej spoločnosti vnímali tému vierozvestcov ako cudzorodú – skôr folklórnu tému – ktorá nás odkazuje na východ do sféry vplyvu veľkého Brata, Ruska,“ tvrdí Daniel Pastirčák. Priznáva, že to bol omyl. „Bol to poľutovaniahodný stereotyp. Sám som mu dlhé roky podliehal.“
Zmena nastala – pre spisovateľa – príznačným spôsobom. Prácou na knihe. Riaditeľka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová vymyslela projekt prerozprávať prvý starosloviensky text – báseň Proglas – pre deti (a ich rodičov). Kniha vyšla vo vzácnom bibliofilskom vydaní v náklade iba 150 kusov. „Z tejto spolupráce som vyšiel zmenený. Cyril a Metod dnes pre mňa znamenajú symboly toho najdôležitejšieho, o čo treba i v našej dobe neustále usilovať – otvorenosť, globálna medziľudská komunikácia a pokora ekumenizmu,“ vraví Pastirčák, ktorý plánuje zaradiť do tém cirkevného roku v zbore Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici v Bratislave aj cyrilometodskú tematiku.
„Ich preklad evanjelia do slovienskeho jazyka bol projektom, ktorý predbehol celé stáročia. To, o čo oni usilovali už v 9. storočí, uskutočnil Luther až v 16. storočí.“
Títo „apoštoli Slovanov“ nie sú pre Pastirčáka symbolom národnej uzavretosti, ale kozmopolitnej otvorenosti – ktoré však podľa neho boli dlhodobo zneužívané ako symboly nacionalizmu. „Zneužívala ich Slovenská národná strana, rovnako ako Matica Slovenská. Takto politicky použití vierozvestcovia sa stali takmer opakom toho, čo v skutočnosti predstavujú. Pre mnohých nás splývali s tým istým sentimentom, ktorý sa na Slovensku spája s Jozefom Tisom. Preto vítam, že sa na Slovensku prebudila nová vlna záujmu o tieto postavy, neideologická, nespolitizovaná, a tá ich začína predstavovať v európskom svetle a význame, ktorý im naozaj prislúcha.“
Daniel Pastirčák je okrem iného aj absolventom Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tým viac si uvedomuje aj iný fakt zo života Cyrila a Metoda: „Ich preklad evanjelia do slovienskeho jazyka bol projektom, ktorý predbehol celé stáročia. To, o čo oni usilovali už v 9. storočí, uskutočnil Luther až v 16. storočí. V Katolíckej cirkvi omša v národných jazykoch našla uznanie až na Druhom Vatikánskom koncile. Úžasné – títo ľudia videli, že zmysel evanjelia nie je v mágii kultu, ale vo význame slov, a treba ho prekladať z jazyka do jazyka. Tak vlastne iniciovali i vopred tušili dnešnú globálnu komunikáciu zavŕšenú internetom.“
Daniel Pastirčák si myslí, že Slováci ešte len potrebujú pochopiť skutočný odkaz misie Cyrila a Metoda. A v čom spočíva ten „odkaz“? „Dvaja muži prichádzajú k inému národu, aby mu pomohli založiť svoju slovesnú kultúru, vytvoria písmo, kodifikujú jazyk, aby pomohli Slovienom otvoriť sa svetu. Zaujímavý je aj ekumenický charakter ich misie. V tom čase bola východná a západná cirkev už rozdelená, hoci to rozdelenie ešte nebolo dovŕšené. Je úžasné sledovať, ako Cyril a Metod toto rozdelenie premosťujú.“
Matúš Demko
Vyšlo na portáli Postoy.sk 6. júla 2013. Publikované so súhlasom redakcie.
