Niečo píše, niečo skladá, niečo maľuje, možno niečo z toho vyjde a niekto si to povšimne. Takto odpovedal známy spisovateľ, textár a kreatívec Daniel Hevier na otázku, na čom momentálne pracuje. Hevierovo „niečo“ ale významne formuje slovenskú kultúru. Publiku sa už dlhé roky prihovára nielen prostredníctvom slova, ale aj maľbou či hudbou.
Vlani ste sa podieľali na dizajne interiéru slovenského Google. Aká to bola skúsenosť?
S chlapcami zo slovenského Google sa poznáme už dlhšie a táto naša spolupráca nebola prvá a verím, že ani posledná. Keď som videl, že do svojej kancelárie umiestnili polovicu kultového chrobáka, dostal som vizuálny nápad – pomaľovať ho vzorom oblačnej oblohy. Vlastnoručne som to teda vykonal a tým zanechal konkrétnu stopu v tejto globálnej firme.
Akú mal Google predstavu o dizajne svojich kancelárií a akú ste mali vy?
Googlisti po celom svete vytvárajú invenčné, nekonvenčné, hravé, relaxačné, inovatívne a kreatívne prostredie, a tak to bolo aj v prípade slovenského Google. Navyše, chlapci aj sám Rasťo Kulich mali predstavu prezentácie Slovenska, takže sú tam slovenské reálie, osobnosti, folklór… Niekoľko drobných nápadov som tam možno priniesol aj ja, ale hlavnú zásluhu má Juro Výboh, ktorý je naozaj topka vo svojom odbore. Ja mám predstavu kreatívneho prostredia, kde budú aj ozdôbky efektívne zamerané na podnecovanie tvorivosti, na získavanie nápadov. Teraz pracujem na šiestich obrazoch pre Google, do ktorých chcem zapracovať aj fotografie osadenstva a ich priateľov z celého sveta, motivačné výroky a všelijaké ďalšie povzbudzovadlá.
Je dôležitá kreativita v takom priestore, akým je pracovisko?
A nie?
Zvýšila by sa podľa vás produktivita či kvalita, keby pracovníci pracovali v krajšom prostredí?
Adjektívum „krásny, krajší“ možno nie je najpresnejšie: mohli by sme hovoriť o prítulnom, útulnom, bezpečnom, podnecujúcom, inšpirujúcom, iskrivom prostredí. A veľa ďalších prívlastkov.
Slovo „kreativita“ sa v posledných rokoch skloňuje často s vaším menom. Organizujete kurzy tvorivosti a tvorivého písania. Prečo?
Pre svoju pýchu i pokoru. Neskromne si totiž myslím, že som za štyridsať rokov svojho plahočenia sa v tejto oblasti nadobudol aké-také skúsenosti a môžem ich odovzdať tým, ktorí majú o to záujem. A skromnejšie – mnohé veci som sa učil a naučil od iných, aj za pochodu, na vlastných chybách, pri riešení kríz a výziev a dospel som k presvedčeniu, že tvorivosti sa dá do veľkej miery naučiť, že sa dá natrénovať.
Je každý človek tvorivý?
Keďže sme stvorenia a tvory, tak je v tom implicitne vyjadrená aj naša schopnosť tvorivosti. Pravda, každý vo svojej miere, podľa darov, ktoré dostal, ale aj podľa toho, ako nimi narába.
Pri pohľade na vaše dielo je zrejmé, koľko sa aj vo vás skrýva tvorivosti. Kde sa berie?
Niečo som dostal vo forme talentu alebo predpokladov, niečo som získal mnohoročnou prácou, niečo som rozvinul, niečo som zanedbal, niečo dobývam teraz na staré kolená v pote tváre a námahe.
Čas jesene, umocnený Pamiatkou zosnulých, nám pripomína dočasnosť ľudského života. Je smrť tvorivá? Neprotirečí si tvorivosť so smrťou?
Počul som myšlienku jednej rádovej sestry, že opakom života nie je smrť, to je len bolestivá lavička pri prechode do večného života. Opakom života, jeho popretím je zmar a zatratenie. Toho sa treba báť, nie smrti. Myslím si dokonca, že smrť je okamih obrovského sústredenia aj tvorivosti, že je to turbína, ktorá v zlomku sekundy roztočí všetky naše potencie, sily, spomienky, vízie, dovidíme do seba, za seba i pred seba.
Nudil vás niekedy život?
Život ma často bolel a bolí, často pichal, omínal ako kamienok v topánke, zraňoval ma, ale nikdy mi nedoprial tú možnosť, že by som sa v ňom nudil. A ako rád by som niekedy ten pocit zažil!
Môžeme byť šťastní, pokiaľ neprijímame život, ktorý žijeme?
Vyslovím takú kacírsku myšlienku: musíme byť za každú cenu a v každom okamihu šťastnými? Keď sa raz budeme pozerať na svoju pozemskú existenciu, možno sa pousmejeme nad pochabosťou, toto sme volali šťastím? Nemyslím si, že máme ktovieaké právo či dokonca nárok byť šťastnými. Iste, vyrovnaný, spokojný život je veľkým požehnaním a hodnotou, ale veľa výtvorov, ktoré robia iných šťastnými, vzniká, keď je sám tvorca nešťastný, keď sa trápi, keď trpí…
Matúš Demko
Vyšlo na portáli Postoy.sk 1. novembra 2014. Publikované so súhlasom redakcie.
