Podnikatelia riskujú.
Peniaze, čas a úsilie investujú do projektov, ktoré sa im môžu a nemusia vyplatiť. Sú vnímaní rozporuplne. Časť ľudí ich pokladá za odvážnych a tvorivých priekopníkov, ktorí sa snažia pre iných vytvárať lepšiu budúcnosť. Ďalších ich považujú za prospechárskych kapitalistov so snahou zbohatnúť na náš úkor. Kto z nich má pravdu? Je práca podnikateľa vo svojej podstate cnostná alebo nemorálna?
Takýmto úvodom začína americký film Povolanie Podnikateľ (The Call of the Entrepreneur), ktorý rozpráva príbeh troch úspešných podnikateľských osobností: farmára, bankára a mediálneho magnáta.
Hnoj ako zdroj prosperity
Farmár Brad Morgan z michiganského mesta Evart chcel odjakživa pracovať sám na seba. Ako 26-ročný si prenajal mliečnu farmu, ktorú o päť rokov neskôr odkúpil. Kravy, ktoré choval, dosahovali dojivosť 7 000 litrov ročne. Jeho finančný poradca ho varoval, že jeho farma sa neudrží a skrachuje, ak kravy nebudú dojiť každý rok až 10 000 litrov.
Morgan nekapituloval. „Boli by ste prekvapení, čo všetko dokážete, keď ste zatlačení do kúta.“ Jeho stádo sa o rok nato stalo najproduktívnejším v okrese a o dva roky šiestym najproduktívnejším v Michigane. Skutočný zlom však predstavovalo objavenie úplne nového, nepredpokladaného a v prvom rade vôbec nevyužívaného zdroja prosperity.
Na prekvapenie sa takýmto zdrojom stal – hnoj. „Niekedy práve tie úplne najbežnejšie veci, okolo ktorých prechádzame nevšímavo a ktoré nám môžu dokonca pripadať odporné, sa neskôr môžu stať zdrojom bohatstva, práce a prosperity,“ vraví vo filme Povolanie Podnikateľ jeho autor Robert Sirico, prezident inštitútu pre štúdium náboženstva a slobody Acton.
Morgana stál odvoz hnoja 25-tisíc dolárov ročne. Rozhodol sa, že namiesto toho, aby hnoj vyvážal, začne z neho robiť kompost. Po niekoľkých štúdiách vypracovaných univerzitou v Michigane sa odhodlal pustiť do projektu, ktorý sprvoti nemal priniesť jeho firme zisk. Podarilo sa mu však vytvoriť vysokokvalitný kompost, ktorý je žiadaný záhradkármi či majiteľmi golfových ihrísk. Proces tvorby kompostu, ktorý mal podľa odhadov trvať dva roky, zvláda Morgan Composting za 60 dní vďaka vlastnej technológii. Dnes už Morgan spolupracuje aj s ďalšími farmami, aby mal dostatok hnoja na výrobu kompostu.
Dieťa, ktoré sa učilo biznisu
„Keď som bol dieťa, s bratom a otcom sme nechodili ako iné deti poľovať a rybárčiť,“ začína svoj príbeh bankár Frank Hanna. „V sobotu ráno sme skoro vstávali a museli sme ísť do otcovej kancelárie a navštíviť jeho nehnuteľnosti. Mal napríklad dom s dvomi bytmi a my sme tam chodili vyberať nájom, kosiť trávu či robiť údržbárske práce. A medzitým nás učil biznisu.“
Frank Hanna sa do podnikania vrhol so svojím bratom Davidom. Našli si vlastný systém, ako minimalizovať riziko pri poskytovaní pôžičiek. Na začiatok vložili celé svoje úspory v hodnote 160-tisíc dolárov a odkúpili prvé pohľadávky. V súčasnosti ich firma HBR Capital spravuje viac než 2,7 miliardy dolárov.
Pre Hannu sú dôležité v prvom rade správne informácie a schopnosť s nimi pracovať, selektovať ich a na ich základe sa náležite rozhodovať. „Ak sa [kapitalista] rozhoduje dobre, zvýši existujúce bohatstvo, pretože kapitál sa využije efektívnym spôsobom. Ak robí zlé rozhodnutia, nemôže si v tom dovoliť dlho pokračovať, pretože trh mu prestane zverovať kapitál do správy,“ tvrdí Hanna.
Utečenec, odevný pracovník, mediálny magnát
Za Jimmym Laiom stojí napínavý životný príbeh. Jeho rodina patrila medzi bohaté rodiny v Číne, no komunisti jej majetok skonfiškovali. „Ak ste bohatý, tak sa prirodzene stávate nepriateľom ľudu,“ spomína Lai. Jeho matka bola nútená robiť v pracovnom tábore a deťom sa venovala iba cez víkend.
V roku 1960 Lai ako 12-ročný chlapec utiekol v podpalubí rybárskej džunky spolu so stovkami ďalších Číňanov do Hongkongu, kde jeho sestra zaplatila za neho pašerákom 370 dolárov. Hneď v prvý deň príchodu do novej zeme si našiel brigádu v odevnej firme, kde denne tvrdo pracoval. Dnes na to spomína v dobrom – cítil, že má pred sebou budúcnosť…
Neskôr sa zamestnal ako predajca šiat a postupne sa dostal do riadiacich pozícií. Jeho životné smerovanie zmenila kniha od Friedricha Augusta Hayeka Cesta do nevoľníctva. Začal sa vzdelávať a zobral si pôžičku, vďaka ktorej založil továreň.
V roku 1981 otvoril Lai sieť obchodov s odevmi Giordano, ktorá predávala tovar aj v jeho pôvodnej vlasti – komunistickej Číne. Zásadný zlom pre neho znamenala tragédia na Námestí nebeského pokoja (4. júna 1989). Lai sa angažoval v protestoch proti Číne, tlačil lacné protivládne tričká, vešal antikomunistické pútače v predajniach či rozdával peniaze. V Číne sa tak stal personou non grata. Aby neohrozil chod firmy, ktorej predajniam hrozilo zavretie, pokiaľ by tam Lai figuroval ďalej ako majiteľ, predal svoje akcie v spoločnosti Giordano a vstúpil na mediálny trh. Založil magazín Next a neskoršie denník Apple Daily.
Namiesto pohodlného kresla vo vedení úspešnej firmy sa opäť odhodlal vykročiť na neznámu pôdu. „Ak budem ďalej len zarábať, nič mi to neprinesie,“ uvažoval v tých časoch Lai. „Ale ak vstúpim na mediálny trh, budem odovzdávať informácie, ktoré ľuďom ponúknu možnosť rozhodovať sa. A rozhodovanie je sloboda.“
Jimmy Lai – podľa časopisu Forbes 32. najbohatší Hongkončan (odhadovaný majetok 1,2 miliardy dolárov) – musel vo svojom živote veľakrát riskovať, aby dosiahol úspech. Riskovať však podľa neho znamená vrhnúť sa do budúcnosti dúfajúc, že bude lepšia.
Riskovanie je podnikateľom vlastné: peniaze, čas a úsilie investujú do projektov, ktoré sa im môžu, ale nemusia vyplatiť.
Nosná myšlienka dokumentu Povolanie Podnikateľ znie: podnikatelia sú odvážni a tvoriví priekopníci, ktorí sa snažia pre iných vytvárať lepšiu budúcnosť.
Písané v roku 2008.