Rozprával s tými, ktorých už všetci odpísali. „Koho zaujímali chuligáni na učilišti? Ale on si ich získal.“
Nový a už teraz obľúbený poľský film Johnny má dve hlavné postavy. Prvou je rímskokatolícky kňaz Jan Kaczkowski, ktorý odmala trpí problémom so zrakom aj čiastočným ochrnutím ľavej časti tela. Pomáha potrebným a ide za ľuďmi všade tam, kde sú. Vyhľadáva zvlášť núdznych, ktorí si nevedia sami pomôcť.
Uvedomí si, že je potrebné postaviť hospic. Napriek odporu od blízkych i arcibiskupa získa pozemok, úver a vybuduje zariadenie sociálnych služieb v severopoľskom meste Puck.
Spočiatku akoby na druhej strane stojí druhý hlavný hrdina filmu Johnny. Patryk Galewski pochádza zo sociálne neistého rodinného prostredia. Po vlámaní putuje za mreže, potom dostane podmienku. Verejnoprospešné práce si môže odkrútiť práve v hospici. Kňaz Jan je k nemu prísny, ale spravodlivý. A dáva mu tak potrebnú druhú šancu. Každý si zaslúži odpustenie, zaznie z obrazovky.
Neprezrádzajme celý dej. Ak však potrebujete v týchto neľahkých časoch zažiť trochu ľudskosti a normálnosti – a máte prístup na Netflix – venujte dve hodiny svojho času práve Johnnymu. Nevtieravým spôsobom a kvalitne zvládnutou filmárčinou sa presvedčíte, že nie je dôvod, aby sme sa vo svojom živote vzdali.
Ani Johnny sa nevzdáva, hoci by mal k tomu tisíc dobrých dôvodov. Trpí ťažkým nádorom mozgu, jeho diagnóza je glioblastóm štvrtého stupňa. Nebojí sa povedať svoj názor, rád komunikuje, vyhľadáva ľudí, venuje sa druhým, je bodrý a nemá nikdy ďaleko k trefnej poznámke.
Życie na pełnej petardzie, jeho heslom je žiť na plné pecky. Napriek ťažkej chorobe mu nechýba zmysel pre humor, najmä schopnosť uťahovať si aj sám zo seba. Jeho vzorom je mučeník Jerzy Popiełuszko, „kňaz Solidarity“ zavraždený komunistickou tajnou políciou.
120 minút sa však pozeráme aj na Patryka. Do verejnoprospešných prác sa mu sprvoti nechce, stále ho láka viac pôvodný život a staré „zlozvyky“. Bojí sa, že pôjde do väzenia alebo sa mu niekto pomstí. Aj on bojuje najčastejšie sám so sebou, a to v hospici. Práca so starými a chorými je s veľkou pravdepodobnosťou tým najťažším povolaním.
Film Johnny má jeden veľký happy end, ktorý krásne znie v rodnej poľštine: Patryk Galewski był bandytą… Dziś jest szefem kuchni, szczęśliwym mężem oraz ojcem. Skúsenosť práce v hospici, zmena života a kontakt s Johnnym spôsobili, že Patryk je dnes šťastný muž, otec a šéfkuchár.
Znie to až príliš dobre? Nech. Potrebujeme si aj my dnes potvrdiť, že zmena k lepšiemu je stále možná. „Skutočná hodnota človeka sa nachádza tam, kde je skutočná ľudská dráma. Nepozeral som sa na Patryka Galewského na nejakej diskotéke, ale videl som ho na mieste plnom nemocných a umierajúcich ľudí. A to jednoducho nemôžete prehliadnuť, tie hodnoty, ktoré Patrik v sebe rozhodne má,“ obhajuje filmový Jan svojho zverenca. „Pred očami mám úsmevy našich pacientov. Keď sa umierajúci človek usmeje pri pohľade na niekoho ďalšieho, potom je to buď osoba jemu najbližšia alebo veľmi dobrý človek, ktorému verí a s ktorým chce byť…“
Koľko šťastných koncov sa do jedného filmu zmestí? Doprajeme ho aj katolíckemu kňazovi, ktorý umiera vo veku nedožitých 39 rokov? Tuším, že ani Johnny by nevidel šťastie v utrpení a umieraní. Tipujem, že skôr by hovoril o zmysle. O zmysle života, o zmysle utrpenia, o zmysle toho, čo robíme.
Janovi Kaczkowskemu zmysel rozhodne nechýbal. Našiel ho v službe – dokonca až na úkor seba samého. Ostáva po ňom nielen hospic, ktorý naďalej funguje, ale aj všetky „rozumy“, ktoré dával v početných televíznych reláciách, na festivaloch či v knihe rozhovorov, ktorá sa stala v Poľsku bestsellerom. Odhadujem, že jeho popularita bola veľká aj preto, že sa dokázal prihovoriť priamo do srdca. Nebolo treba veľa kvetnatých rečí, skôr pár normálnych, ľudských viet a tiež príklad vlastného života. Druhým dával svoj čas a k tomu nabádal aj ostatných. Kľúčom sú vzťahy.
Žil svoj život naplno a tento duchovný odkaz zanecháva nám všetkým. Treba nájsť svoje miesto na zemi a prevziať zaň zodpovednosť. Ako Johnny, ktorý sa nenásilne stáva dojímavým príkladom úprimnosti, odhodlania, pozornosti a obetavosti voči slabým a bezmocným.
Na plné pecky.
foto: FB stránka hospicu v Pucku
Ak sa vám moje články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujem za vašu podporu.
