Materialista sa nikdy nestane lídrom

Tvrdí, že cnosti nie sú náhradou za profesionálnu odbornosť, no pri vedení firmy, školy či cirkvi sú nevyhnutnosťou. Založil Inštitút zodpovedného vodcovstva (Havard Virtuous Leadership Institute), žije v Moskve a jeho kniha Zodpovedné líderstvo bola preložená do pätnástich jazykov. Školiteľ svetových top manažérov Alexandre Havard predstavil začiatkom júna v Bratislave slovenský preklad svojho bestselleru a Postoy.sk poskytol exkluzívny rozhovor.

Narodili ste vo Francúzsku, žili ste vo Fínsku, momentálne pôsobíte v Moskve. Ktorému národu vlastne patríte?
Som Francúz, Rus a Gruzínec. Moji starí rodičia sú z Petrohradu, odišli odtiaľ počas boľševickej revolúcie. Druhý starý otec je z Gruzínska, odišiel tiež v 20. rokoch. Moja matka je Francúzka. Som teda z tohto „taviaceho sa kotla.“ Vychovávaný som bol v Paríži, kde som študoval právo. V roku 1981 som sa presťahoval do Fínska, kde som strávil osemnásť rokov. Pred niekoľkými rokmi som prišiel do Ruska, kde pracujem.

V Helsinkách som vyučoval o integrácii východnej Európy. A tam to všetko začalo. Študenti sa ma začali pýtať na otcov Európskej únie a pochopil som, že univerzita dáva študentom znalosti, ale nie vzdelanie, dáva im informácie, ale nie ich význam. Keďže mám aj filozofické vzdelanie a vyučoval som právo, nakoniec som skončil s právom a zasvätil som svoj život učeniu o tom, aký je zmysel života, čo sú to cnosti, čo je to líderstvo. Volám to cnostné vodcovstvo (virtuous leadership), ku ktorému ma priviedla Univeristy of Helsinki. Nebolo to moje rozhodnutie, ale niečo, čo som objavil, keď som mal 35 rokov.

„Riaditelia škôl a podnikatelia nevedia, čo sú cnosti. Nemajú o nich žiadnu predstavu. Keď však vidia cnosti skutočných osobností, veľmi ich to pritiahne.“

Takže vás k tomu priviedli vaši študenti.
Áno, moji študenti chceli niečo serióznejšie ako len poznať európske regulácie. Chceli vedieť viac o tom, ako sa naozaj stať ľudskými bytosťami. Preto som sa rozhodol skončiť s právom a venovať sa dôležitejšej otázke. Začal som vyučovať učiteľov, riaditeľov škôl, podnikateľov…

Dokážu oceniť cnosti?
Oni nevedia, čo sú cnosti. Nemajú o nich žiadnu predstavu. Keď však vidia cnosti skutočných osobností, veľmi ich to pritiahne. Ľudia chcú byť ľuďmi, chcú byť veľkými, chcú vedieť, čo znamená byť veľký, ako dosiahnuť cnosti. Tak som musel vyvinúť svoj vlastný systém, ktorý je postavený na koncepte cnosti. Nie je o tom, ako sa stať cnostným človekom, ale ako sa stať cnostným lídrom. Dôležitou cnosťou je veľkodušnosť (šľachetnosť; angl. magnanimity), ktorá zapája srdce, myseľ a vôľu na dosahovanie veľkých vecí. Moji študenti o tom veľmi radi počúvali a ani nevedeli, že je to cnosť, mysleli si, že veľkosť je len fyzická. Veľkodušnosť má do činenia so snením a s nastavovaním si veľkých cieľov v živote, s misiou i poslaním človeka. Sú však ľudia, ktorí nevedia nič o kráse ľudského bytia, preto netúžia po veľkosti.

 Slovo cnosť už teda nie je cudzie pre súčasnú spoločnosť.
Ľudia stratili pojem o cnosti. Ale rozumejú slovu hodnota. Hodnota je však čosi iné ako cnosť. Cnosť je dynamický jav, sila. Slovo virtum znamená moc. Preto niekto, kto je cnostný, je aj mocný. Niekto, kto má praktický rozum, môže robiť správne rozhodnutia. Kto je odvážny, môže čeliť aj opozícii, má moc. Kto sa vie ovládať, môže svoje emócie a city nasmerovať správnym smerom. Je to sila. Môžete vidieť hodnotu v Bohu, rodine, vlasti, ale keď nemáte cnosti, ako môžete byť dobrým občanom, dobrým otcom, dobrou matkou? Musíte mať túto dynamickú silu. Byť cnostným znamená byť mocným. Bez cností sú ľudia veľmi slabí.

Vaša kniha by mohla namiesto slova „cnostný“ používať termín „silné vodcovstvo“.
(Smiech). Pravdepodobne nie. Pretože líderstvo môže byť iba cnostné. Ale môže byť aj niečím iným… Môže byť manipuláciou. Ľudia bez charakteru budú iných viesť cestou manipulácie a využívať psychologické techniky. Cnostní ľudia budú iných viesť svojou morálnou autoritou a vzbudia v iných dôveru. Sú schopní robiť správne rozhodnutia a ísť správnym smerom. Cnosť je sila.

Ale je správne stavať kariéru na svojej morálnej autorite? Čo ak je veľmi rýchlo pošliapaná?
Čím pevnejší a skutočnejší je váš charakter, tým väčšmi sa vás iní budú pokúšať zničiť. Takže sa nesmiete báť, keď na vás útočia. Spoločnosť nemá rada takýchto ľudí, má rada zombíkov, ktorými môže manipulovať. Šľachetní ľudia jednoducho nezapadajú do spoločnosti. Všetci lídri majú cnosť odvahy. Nielen zlí, ale aj dobrí ľudia napríklad čelia útokom médií. Ale nezmenili sa a išli svojou cestou. Bez odvahy sa začnete báť, čo o vás ľudia a médiá môžu hovoriť. Odvaha znamená, že sa nezaujímate ani tak o to, čo o vás ľudia hovoria, ale udržujete si vlastnú integritu ako človek a pokračujete vo svojej činnosti. Samozrejme, v politike je dôležité udržať si imidž, ale nie za každú cenu. Musíte povedať mnohé veci, ktoré nie sú politicky korektné, ale sú pravdivé. Ľudia vám začnú veriť vždy viac, keď uvidia, že ste pravdiví a úprimní.

Stretávate sa s manažérmi, ktorí majú moc, peniaze, cítia sa neohrozene. Ako im potom hovoríte o nejakých cnostiach?
Každý človek je chápavý. Väčšina ľudí sa chce stať veľkými. Vedia, že peniaze ich takými neurobia. Veľkosť je o bytí, nie o tom, čo máte. Ľudia z topmanažmentu sú veľmi chápaví. Chcú byť excelentní. Vedia, že majú veľa peňazí a postavenie, ale pýtajú sa „kto som?“. Hovorím im o cnostiach a pýtam sa ich na to. Potom sa vidia ako v zrkadle a celkom dobre to chápu. Dosiahli všetko, ale uznajú, že o cnostiach nevedia nič. Mnoho z nich zbohatlo vďaka situácii a nie vďaka tomu, kto sú. Vďaka zodpovednému líderstvu môžu zažiť transformáciu a stať sa pevnejšími osobnosťami.

Akým spôsobom funguje váš inštitút?
Snažíme sa vytvoriť komunitu učiteľov, ktorí na prvom mieste veria, že zodpovedné líderstvo je dôležité. Sú to ľudia s veľmi vysokými cieľmi, ktorí to vidia ako budúcnosť, ak máme zmeniť svet k lepšiemu. Pre nás je dôležité mať ľudí, ktorí sa k nám pridávajú. Z Washingtona, Paríža a Moskvy sa usilujeme vytvoriť komunity ľudí, ktorí sú oddaní zodpovednému líderstvu a sú z rôznych oblastí. A potom chcú ďalej šíriť tieto myšlienky.

„V politike je dôležité udržať si imidž, ale nie za každú cenu. Musíte povedať mnohé veci, ktoré nie sú politicky korektné, ale sú pravdivé. Ľudia vám začnú veriť vždy viac, keď uvidia, že ste pravdiví a úprimní.“

Nie je to firma?
Je to komunita. Vyvíjame produkt, ale nie komerčný, ale edukačný. Chceme vzdelať ľudí a zmeniť spoločnosť. Odovzdávame ho čo najväčšiemu počtu ľudí. Peniaze potrebujeme na rozvoj, ale nie sú našim cieľom. Nie je to „franšíza“. Krajina i podnikanie sa dajú zmeniť vďaka cnostnému vodcovstvu.

Jestvuje veľa kníh s podobným obsahom, ako je vaša, ktorá bola preložená do pätnástich jazykov a môžeme ju teda považovať za úspešnú. Je to preto, lebo čitatelia už nechceli čítať o technikách, ale o „ľudskosti“?
Moji čitatelia hľadajú skutočné odpovede, ktoré nenachádzajú v psychológii ani v jej technikách. Vedia, že líderstvo je skutočná filozofia života a týka sa toho, kto som ako človek, nie je to o technikách. Vodcovstvo je životný ideál zapájajúci motivácie, obraz o sebe, charakter, cnosti. Je to antropológia. Ľudia, ktorí chcú techniky a chcú manipulovať iných, nenájdu odpovede v mojej knihe.

Cnosť je návyk mysle, srdca a vôle. Nemôže sa manažér, ktorý zapája aj svoje srdce, stať príliš jemným?
Veľkodušnosť je v prvom rade návyk srdca a vôbec nie je jemná, pretože to nie je len snívanie o veľkých veciach, ale o ich dosahovaní. Takže to vôbec nie je jemné. Musíte zapojiť celú svoju energiu, energiu mysle, intelektu a vôle do implementácie veľkoleposti vo vašom živote. Veľkodušnosť znamená postupný proces dosahovania a veľkodušní ľudia tento proces milujú. Je rozdiel medzi veľkodušnosťou a márnivosťou, márniví ľudia chcú len výsledky, ale veľkodušní majú radi transformačný proces. Veľkoleposť chce všetko priviesť do dokonalosti. Nie je nič ťažšie ako veľkodušnosť.

Aký je potom rozdiel medzi ňou a perfekcionizmom?
Veľkodušnosť je o dosahovaní osobných cieľov a nie o materiálnom úspechu. Je to transformácia seba i iných. Líderstvo je dosahovanie veľkoleposti a prinášanie veľkoleposti iným. Veľkosť je v prvom rade osobná. Čo je to materiálna veľkosť? Veľkodušnosť je duchovný rast. Musím rásť ako človek. Chcem, aby aj iní ľudia rástli ako ľudia a chcem, aby dosahovali veľké veci. Vo firme nie sú najdôležitejšie ani inštrumenty, ani kapitál, ale ľudia, ktorí znamenajú kreativitu pre spoločnosť. Veľkolepí ľudia majú často výborné výsledky. Ak je riaditeľ firmy len funkcionár, aj jeho ľudia sú len funkcionári a kopírujú ho. Môžete však aj svojich ľudí pozvať k veľkosti a stanú sa kreatívnymi.

„Vo firme nie sú najdôležitejšie ani inštrumenty, ani kapitál, ale ľudia, ktorí znamenajú kreativitu pre spoločnosť. Ak je riaditeľ firmy len funkcionár, aj jeho ľudia sú len funkcionári a kopírujú ho. Môžete však aj svojich ľudí pozvať k veľkosti a stanú sa kreatívnymi.“

Ale môžete ľudí naučiť kreativite? Buď sú kreatívni alebo jednoducho nie sú…
Môžete ich naučiť cnosti a vysvetliť im, čo je to veľkodušnosť a praktický rozum. Najprv vôbec netušia, čo je to cnosť a aký je jej obsah. Žijú vo svete psychobublín a zapáchajú po psychológii, po politických a psychologických sloganoch. Nepi! Nefajči! Sebaláska. Viete, čo myslím? V angličtine to voláme „psycho-bubble“. Slogany nie sú vôbec cnosťami. Cnosti sú stálymi návykmi. Keď ich ľudia objavia, stoja v úžase. Cnosti idú až k jadru toho, čo je to byť ľudskou bytosťou. A byť človekom spočíva v plnení cností. Ľudia chcú byť ľuďmi a nie zombies.

Ako môžete učiť cnosti bez náboženstva?
Cnosti sú univerzálne koncepty platné pre všetky kultúry a boli známe už pred kresťanstvom. Cnosti sú definované filozofmi a nie teológmi. Nevedú priamo k náboženstvu. Sú to filozofické koncepty, ktoré prichádzajú kontempláciou ľudskej prirodzenosti.

Stretávame sa s tým, že často sú na vedúcich pozíciách charakterní, ale neschopní ľudia.
Cnosť nie je náhradou za profesionálnu odbornosť. Musíte byť špecialistom. Ak chcete byť dobrým právnikom, musíte mať špecifickú znalosť. Ak to nemáte, cnosť vám nepomôže. Ale platí to aj opačne. Môžete mať doktorát zo psychológie, ale môžete byť absolútne neschopný vychovať dve deti, lebo vám chýba praktický rozum. Môžete byť biskupom a mať doktorát z teológie, ale nie ste veľkodušný, stagnujete a to isté i vaše ovečky, pretože ste ich nikdy neprizvali k veľkým veciam. Môžete byť riaditeľom s akademickým titulom, ale nie ste odvážny a keď rozhodujete, ustupujete opozícii, robíte politicky korektné rozhodnutia, ale nie správne. Potrebujete profesionálnu kompetentnosť a tiež cnosti. Manažér nie je lídrom len tým, že je manažér. Manažment nie je vodcovstvo.

Líderstvo je teda viac.
Manažment je o vykonaní povinností. Líderstvo umožňuje ľuďom rásť. Manažér sa stará len o výsledky. Líder sa v prvom rade zaujíma o človeka, o to, ako sa môže vyvíjať.

Našli ste inšpiráciu v katolíckom sociálnom učení?
Fundamentálny bod v katolíckom sociálnom učení je dôstojnosť ľudskej osoby. Byť človekom je byť Božím dieťaťom. Veľkodušnosť znamená povedomie o svojej dôstojnosti. Dôstojnosť je veľmi dôležitá pre vodcovstvo. Ak ste materialista a ľudia sú pre vás len zvieratá, nikdy sa nestanete lídrom. Budete ich manipulovať a nikdy nepochopíte hodnotu ľudskej osoby. Materialisti majú vážny problém pochopiť osobu nielen ako hmotnú, ale aj ako duchovnú bytosť.

Vidíte výsledky svojej práce na koncepte zodpovedného líderstva?
Vidím podnikateľov, ktorí robia úplne iné rozhodnutia, ktorí sú odvážnejší, ktorí snívajú. Mnoho ľudí vytvára nové firmy. Viac chápu, aký pozitívny môže byť ich dopad na spoločnosť. Má to na nich veľký vplyv. Aj na mládež. Šľachetnosť je životný ideál. A život nie je len o správnych rozhodnutiach, ale o veľkých rozhodnutiach.

Matúš Demko

Vyšlo na portáli Postoy.sk 20. júna 2011. Publikované so súhlasom redakcie.