Kedysi dávno som začal písať malé útvary, slovné hračky či drobné pointy, ktoré vo mne vyvolali drobný, monalisovský úsmev.
Odvážne – a možno aj (ne)správne – ich nazývam epigramy. Na počesť Tomáša Janovica, (hu)mor ho!
Rozhodol som sa, že ich budem na svojom blogu budem postupne zverejňovať, dopĺňať a aktualizovať v tejto online zbierke – pre potešenie vás všetkých, milé zamyslenie či aspoň odľahčenie životného nákladu, ktorý si každý deň nesieme.
Veď ide „len“ o úsmev Mony Lisy.
Dokonalý feminizmus
Dnes chce byť každá žena
sama sebe
pánom.
Slovenská knižnica
Najprv nám ukradli knihu prianí.
Ostala len kniha sťažností.
Potom nám vzali aj tú.
Hlavy rýb
Ryby by nemuseli smrdieť,
ale radšej voňať
od hlavy.
Znalec Umberta Eca
Ecológ.
O mŕtvych len v dobrom
O živých len v zlom?
Stoik
Vždy zachovať (c)hladnú hlavu
Tolerancia
Hejter kričí:
Nenávidím hejterov!
Ťažká váha
Vážim len stovku,
ale sú vo mne
tony
egoizmu.
Tri dcéry
Viete, ako Jób nazval svoje tri dcéry?
Holubica.
Škorica.
Roh líčidla.
Naozaj.
(Krásne.)
Draky to vedia najlepšie
Človečina smrdí.
Strach
Ľudia majú radi strach.
Toho sa bojím.
Zlý sen
Ani vo sne by mi nenapadlo,
že už nebudem snívať.
Kariérna geológia
Som kariérny nerast…
Vykorisťovanie
Som pracujúca extratrieda.
Jedno stádo
Jedno stádo.
Jeden pastier.
Ale tisíce vlkov.
Na stôl
Aj diktatúru,
aj demokraciu
musia nastoliť.
Účtovníctvo
Fucktúra.
Gymnázium
Jediný rozdiel
medzi cirkevnou a štátnou školou je,
že na cirkevnej vás naučia
krajšie bohovať.
Vtáča
Ranné vtáča ďalej doskáče.
Ranené nikam.
Agent 004
Apríl je (za)duben.
Mlynček
Kto prv príde,
ten prv melie.
Z posledného.
Jozef Urban
Jozef Urban bol
malý zúrivý Robinson.
Ja som
veľký zúfalý Piatok.
Ako hovorí kamarátova dcéra
Po plači
prichádza
plač.
Ako hovorí kamarátov syn
Po smiechu
prichádza
smiech.
Prvýkrát zverejnené 5.9.2023, aktualizované 14.9.2024.