„ ….. A teraz už zamysli sa nad všetkým tým vo svojom záujme, môj milý! Si mladý, ako i tvoji vrstovníci – cítiš svoje právo vyberať si z toho, čo poznáš podľa svojich dôvodov. Možno, cítiš istú zaviazanosť k nám, rodine svojej, možno i k národu, možno i k celému ľudskému spoločenstvu. Zle by bolo, ak by si necítil! To by bol znak, že prúd zmaru podmýva i základy mladej duše tvojej. Ak však cítiš tú zaviazanosť a ja o tom nechcem pochybovať, naslúchaj na mravný zákon, cíť mravnú zodpovednosť a to tvoje neuspaté svedomie diktovať ti bude vždy, čím by si dlh svoj splatil najistejšie. Keby si však i necítil zaviazanosť voči spoločenstvu, ani národu, ba ani nám – svojim rodičom, ktorí vynaložím ochotne všetko možné, aby si šťastne obstál v životnom boji – cíť tú zaviazanosť aspoň voči samému sebe pre svoju budúcnosť! Uváž i s tými, ktorí rastú spolu s tebou, či vám je lepšie na brvne, a či na motorovom člne brázdiť sa zbúrenými vlnami, čo otvárajú tlamu pohltiť vás. Ja som si vybral ten čln a keď si i nezakladám na ňom, jednako mi je len ľahšie obstáť nad hladinou – a bolo by i tebe – ako bez neho. Ja tak vidím, a ty skús: ten zákon na dve kamenné dosky nepísal prst Smrti, ale prst Života!
Triedna rozbitosť pri sociálnych nedostatkoch vyvrchoľuje v nenávisť. Samý kvas a vrenie a uprostred toho, vy – i ty, môj milý! Musíte sa vopred dokonale obrniť i proti bolesti a sklamaniu, keď vás kríž života nemá zlomiť a pritlačiť k zemi.
….. Kríž, symbol potupy – stal sa uplatnením kresťanskej kultúry symbolom utrpenia, znakom i všetkých ťažkostí, čo nakladá život na väzy smrteľníka. Obísť tento symbol, keď uvažujem s tebou, môj milý, o živote a smrti, bolo by iste nedostatkom. Práve ty a generácia, v ktorej rastieš, potrebuje nazrieť odmerane do tvári života, i keď črty vyjadrujú trpký bôľ a storaké sklamanie. Nám, pokoleniu vašich otcov – matiek, žilo sa ťažko. Na zvrate dejín boli sme svedkami katastrof, jednako i radostí. Obávam sa, že kritická doba, ktorej sme boli a sme svedkami my, nie je ešte u konca. Neraz ma chytí predtucha, že vás, deti naše, čaká azda ešte väčšie vyprobovanie. Tej istoty hospodárskej a sociálnej, čo sme my cítili pred svetovou vojnou, nebadať dnes. Politický stav, ktorý v mierových smluvách odčinil naše národné krivdy, podrývaný je a napádaný. Triedna rozbitosť pri sociálnych nedostatkoch vyvrchoľuje v nenávisť. Samý kvas a vrenie a uprostred toho, vy – i ty, môj milý! Musíte sa vopred dokonale obrniť i proti bolesti a sklamaniu, keď vás kríž života nemá zlomiť a pritlačiť k zemi. Život, ktorý svoj úsmev, ale má i svoj a neraz veľmi tmavý tieň – vynasnaží sa zvíťaziť nad vami a bolo by zle, keby ste nevládali odbiť jeho nápad a zvíťaziť nad ním.
….. Končím – veď sme už ďaleko od svitu. Podíval si sa so mnou, môj milý, do tvári života i smrti. Zjavil som ti, i tvojim vrstovníkom, čo mám v duši najcennejšie pre seba, ak by sa to zišlo i pre vás, novú generáciu, idúcu za nami. Ako tebe, svojmu synovi, tak i všetkým vám želám za doby ideových zmätkov – dostať sa a obstáť medzi Scyllou a Charibdis na prúdoch tvorivého, spokojného a šťastného života. Majte sa dobre!
Martin Rázus
Prepísal: prof. Bohumil Chmelík
Kniha esejí Martina Rázusa Argumenty hovory so synom i s tebou vyšla ako 38. zväzok Edície mladých slovenských autorov, ktorú vedie Ján Smrek a ktorú vydával Zväz slovenského študentstva v Bratislave nákladom Leopolda Mazáča v Prahe. Prvé vydanie vyšlo roku 1932, druhé roku 1934, toto tretie vydanie vychodí v lete 1935 a vytlačil ho Jaromír Dolenský v Prahe.
Vyšlo na Otcom.sk 16. nov. 2020.