VÝBEROVKA: Sedem provokatívnych myšlienok Antona Srholca

Čo si myslel Srholec o cirkvi, viere, Bezákovi či komunistoch?

  1. „Naším údelom je žiť uprostred neveriaceho sveta. Byť ako kvas vo svete, alebo ako svedkovia tejto viery.“
  2. „Nikdy sa nezmierim s tým, keď niekto chváli komunistický režim. Bol to režim zločinecký, pretože požehnával zločiny a vyžadoval ich od ľudí. Na hraniciach Československa zastrelili štyristo ľudí. Kto? Mladí chlapci, ktorí išli na vojnu k pohraničiarom. Keď je toľko zastrelených, musí byť aspoň toľko strelcov. Nikto sa k tomu neprihlásil. Žijú tu, medzi nami.“
  3. „Najväčšie pokušenie nie sú ženy, ale peniaze a moc. Komunisti toto dobre vedeli. Kňaz, ktorý prijal ich ponuky, robil kariéru, dali mu funkcie, na ktoré niekedy aj nemal. Dali mu moc, aby rozhodoval, aj keď to nevedel. To bola istá forma likvidácie Ježišovho diela – cirkvi. Komunisti dodali neschopných, ale ctižiadostivých kariéristov, ktorí potom robili škodu cirkvi, alebo neslúžili veriacim, ale žili na ich úkor.“
  4. „Bezdomovec potrebuje mať najprv domov. Nie peniaze. Mnohé združenia riešia práve peniaze. Riešenie bezdomovectva je to, koľko máme postelí a koľko ľudí na tie postele príde. Je to pokorná služba tým žobrákom. Biblickou rečou – umývanie nôh.“
  5. „Bezák bol zábleskom v tejto tme, v ktorej sa nachádzame. Bol to človek nádejí. Do spoločenstva biskupov priniesol nové svetlo, viac slobody, viac osobného prínosu, šarmu, charizmy, daru. Bol viacej človekom, viacej podobný Ježišovi. Bol poznačený aj životom počas komunizmu, kde sa za vieru muselo bojovať. Musel aj trpieť, niesť si to v čase, keď sa nedalo o tom rozprávať. Bolo to tajomstvo, ktoré si niesol, ale vyžarovalo z neho v jeho osobnom živote. Bol zdrojom nádeje pre ľudí.“
  6. „Pre mňa je normou a učiteľom lásky Ježiš, ktorý nás tak miloval, že za nás položil svoj život a povedal nám, že milovať budete všetkých, aj svojich nepriateľov. Teda nielen tých, čo nám robia dobre, ale všetkých ľudí. Toto sme sa ešte nenaučili.“
  7. „Učiť sa milovať ľudí. Musíme to brať tak, že sejeme. Hádžeme to do sveta a šírime to ako svetlo. Alebo neutralizujeme veľký svet nenávisti, zloby a chamtivosti, a tým liečime rany tohto sveta. Nemôže to byť nejaká sentimentalita, aby sme milovali a rozprávali o tom a vznášali sa, a všetky tie sladké reči okolo.“

 

Tieto myšlienky vyslovil don Anton Srholec v knihe rozhovorov Bezdomovec z povolania, ktorú zostavil Štefan Chrappa.

Prečítajte si rozhovor s donom Antóniom v Katolíckom týdeníku.

[youtube https://www.youtube.com/watch?v=pgAVmzR7BnQ]

3 Comments

Read Next