Už dlhšie sa zamýšľam nad tým, čomu ma naučil môj otec. Najmä v čase dospievania a ranej dospelosti sa počas dlhých rozhovorov o čomkoľvek objavovali niektoré nosné témy, rady či skúsenosti, ktoré mi odovzdával. Nebolo to školometské – „teraz ti to poviem a ty sa to nauč“. Tak by to asi nikdy nefungovalo. Slová povzbudzujú, príklady tiahnu. Skôr sa so mnou delil s tým, čo zažil na vlastnej koži. Formuje to aj mňa, hoci sa mám od neho ešte veľa čo učiť.
Toto je jeho „domáce desatoro“ – rady, ktoré mi najviac utkveli v hlave a živote:
- Ak ti hádžu polená pod nohy, tak si nimi zakúr.
- Ak ťa kopú do zadku, tak aspoň vieš, že si vpredu.
- Nehanbi sa za to, kto si a odkiaľ si vyšiel.
- Nehanbi sa za svoju vieru.
- Konaj tak, aby si sa vždy mohol pozrieť do zrkadla. Nestrať svoju tvár.
- Usiluj sa konať, aby si sa nemusel druhým ospravedlňovať.
- Hýb sa malými krôčkami vpred. Úspech znamená postupne sa zlepšovať. Dôležitý nie je skok, ale vývoj.
- Záleží na vzťahoch. Buduj ich a neváhaj do nich obetovať čas a energiu.
- V práci rozhoduje viac charakter zamestnanca než jeho odbornosť. Darmo je niekto perfektný odborník, ak sa naňho nedá ľudsky spoľahnúť.
- Kto nemá čas na priateľov a na Pána Boha, nemá čas na nič.
A kto je nositeľ týchto myšlienok? Môj otec Jaroslav. Ak ho ešte nepoznáte, tak je:
- vášnivý vedec a ekológ, ktorý sa venuje najmä odpadovému a vodnému hospodárstvu, bioenergetike a ekosystémovým službám,
- manažér so skúsenosťami z vodárenstva, papierenského priemyslu a z akademického prostredia,
- autor patentu na zvyšovanie energetickej účinnosti drevnej biomasy,
- ale najmä skvelý človek (tradične s veľkým „Č“), otec a starý otec.
Myslím, že práve svojimi ľudskými a odbornými kvalitami sa mu podarilo ako najdlhšie pôsobiacemu rektorovi Katolíckej univerzity obrovské dielo. Chápem to tak, že ide o spoločnú prácu, avšak úlohou rektora je práve ísť príkladom, ukazovať cestu, prepájať a nabádať k spolupráci.
Teším sa, že na alma mater v Ružomberku po takmer siedmich rokoch s ním na čele to vyzerá takto:
- 2x Národná cena za kvalitu
- najnižšia nezamestnanosť absolventov
- 2. miesto v spokojnosti študentov
- 4. miesto v spokojnosti zamestnávateľov
- rastúci počet študentov
- rastúca internacionalizácia
- rozličné úspešné projekty na KU a ďalšie rozvojové plány
Ale to sme už zašli priďaleko – veď dnes nie je Deň rektorov… 🙂 Nech sa darí všetkým otcom, ktorí idú príkladom. Nebýva to samozrejmé a treba za to poďakovať. Kariéra, peniaze či iné materiálne úspechy nie sú v živote najdôležitejšie.
Najdôležitejšie je, ako otcovia nastavia morálny kompas svojím deťom.
Ocino, ďakujem!
foto: Barbora Likavská