Láska ako (internetový) podvod: Pod zámienkou romantiky ide o peniaze, zakúšajú to aj Slovenky

Láska vie byť slepá. Až do tej miery, že si nevšimnete, že človek, s ktorým ste sa v živote ani nevideli, vás oberá o peniaze. Prostredníctvom internetu. Online podvody, známejšie skôr v zahraničí, nie sú novinkou ani na Slovensku.

V máji 2015 priniesol časopis WIRED príbeh Audrey Elrodovej, ktorá cez internet spoznala istého Dukea McGregora. Všetko to začalo „nevinnou“ správou v sekcii Ostatné v správach na Facebooku. Správu si otvorila až po niekoľkých mesiacoch – v čase, keď sa rozvádzala so svojím manželom. „Odvtedy si Elrodová s McGregorom písali online aj viac ako 12 hodín denne. McGregor často písal o bolesti po úmrtí jeho manželky Susan, ktorá vraj zomrela pri autonehode v Edinburghu v roku 2003. Ale nedovolil, aby mu táto tragédia zobrala radosť zo života, ako to bolo zjavné z fotografií, ktoré posielal Elrodovej: keď pracoval v Severnom mori na ropných vrtoch, ako čítal knihy, ako sa hral s tigrovanou mačkou či ako brnkal na gitare,“ opisuje začiatok online vzťahu WIRED.

Prečítajte si celý rozhovor s našou respondentkou aj s IT konzultantom o počítačovej bezpečnosti.

Netrvalo dlho a Elrodová mu začala posielať peniaze: najprv menšie sumy, potom väčšie. Na štúdium syna Kevina, na operáciu, na motorový čln, na nový počítač. Zanedlho posielala až tri štvrtiny svojej čistej výplaty. Zadlžovala sa, aby bola schopná plniť McGregorove finančné požiadavky. Neskôr ju využili na pranie peňazí – Audrey sedí dnes vo väzení a musí zaplatiť 413 790,91 dolárov na odškodnení pre 28 obetí finančného podvodu. Brendan I. Koerner, autor článku pre WIRED, si myslí, že celá schéma Audreyinho prípadu je dielom Yahoo Boys – mladých mužov z Nigérie, Ghany či iných západoafrických krajín, ktorí sa obohacujú práve na podvodoch – pod rúškom lásky.

Slovenská Audrey

Podobný scenár sa stal aj na Slovensku. Hoci poznáme pravú identitu obete, nazvime ju iným menom – napríklad Ľubica. Žena po štyridsiatke, rozvedená, dve deti, zarábajúca iba minimálne, žijúca na severe Slovenska z ruky do úst. „Po všetkom tom, čo som zažila, som sa dala nachytať na sladké slová muža. Volal sa Frank Smith, dostal ma svojím postojom k Bohu. Využil to, že som vždy túžila mať po boku muža, s ktorým budem môcť svoju vieru zdieľať a hovoriť s ním o bežnom živote,“ spomína Ľubica.

„Dala som sa nachytať na sladké slová muža. Dostal ma svojím postojom k Bohu. Vždy som túžila mať po boku muža, s ktorým budem môcť svoju vieru zdieľať a hovoriť s ním o bežnom živote.“

Začiatkom roku 2015 sa stala novou používateľkou Facebooku. Na sociálnych sieťach nebola ani dva mesiace a „Frank“ jej poslal žiadosť o priateľstvo. Dodnes si pamätá presný dátum: druhý február 2015.

Myslela si, že nepôjde o nič viac, len o pár slov. Sám písal, že hľadá len známosť a chce sa porozprávať. Podľa Ľubice začalo bežné zoznamovanie sa. „Správy od neho mi chodili v slovenčine. Bolo vidno, že je to také komolené, ako z prekladača. Rovnaké to bolo aj pri mailoch.“ Telefonicky spolu komunikovali len raz – pred jeho údajnou cestou na Cyprus. „Okrem ahoj a ako sa máš sme si nedokázali nič iné povedať. Potom mi len povedal please on facebook.“ Nikdy sa nevideli – ani cez Skype. Dnes to už Ľubica vníma ako chybu. Mal ukázať svoju pravú tvár.

Rozdielne obete, rovnaký scenár

Výskumníčka Monica Whitty z University of Leicester zisťovala, ako funguje scenár webového „láskopodvodu“. Fáza č. 1 spočíva vo vytvorení profilu osobnosti – až tretina obetí považovala fotku na falošnom účte za „fyzicky atraktívnu“. Muži väčšinou predstierali, že sú vdovci, majú deti a pracujú buď ďaleko od domu alebo ako podnikatelia. Falošné ženské profily obsahovali tiež fyzicky atraktívnu fotografiu, zväčša fingovali, že sú študentky alebo že vykonávajú slabšie platené povolania ako zdravotná sestra či učiteľka. Ľubici sa Frank predstavil ako vdovec z Yorku, obchodník v stavebníctve, vdovec, otec 11-ročnej dcéry. „Opísal mi, že svoj život vedie s Bohom a venuje sa čítaniu Biblie a počúva piesne Dona Moena a jednoducho všetko okolo.“

V druhej fáze internetovej romance narastá intimita, vzájomná blízkosť podvodníka a obete. Vzťah „kvitne“. Ľubica a Frank si písali a postupne sa zbližovali. Témou boli záujmy i záľuby, práca, rodina. „Keď sme sa rozprávali, vždy mi povedal, neboj sa, Boh je s nami. Keď išiel do Írska rokovať o nejakej zmluve na dodanie tovaru, prosil ma o modlitby, aby to dopadlo dobre, bola to Popolcová streda. V nedeľu sa vždy opýtal, kedy idem do kostola a aby som sa za nás modlila. Keď som sa vrátila od rodičov, vždy sa opýtal na ich zdravie a ak som povedala, že sa cítili horšie, vždy ma upokojil, neboj, budem sa za nich modliť. Pýtal sa na moje deti: ak som mu povedala, že som sa pohádala so synom, lebo sa nechcel učiť alebo urobiť, čo som povedala, povedal mi, neboj sa, budeme sa za neho modliť, otvor si Božie slovo a toto sa pomodli. No nikdy nehovor, že si zlá mama, vysvetli mu, že je potrebné učiť sa.“

Frank mal pochádzať z Kosova, mamu mal Rusku, bol jedináčik, ostal sirotou. Bavilo ho stavebníctvo, a preto sa mu odišiel venovať do Anglicka. Tam sa oženil, manželka ho opustila po narodení dcéry. Pred pár rokmi mala jeho bývalá žena zomrieť pri požiari. Ovdovel. Podľa Whitty sa počas druhej fázy odhaľujú osobné tajomstvá – viacej ich zvyčajne odhalí obeť. Pre mnohé z nich je to ako terapia. „Cítila som pri ňom pokoj, cítila som pri ňom oázu. Keď som si predstavila ten kolobeh doma, bezradnosť, do toho sa udiali veci s bývalým manželom, jeho nová a stará frajerka…. Takže chlácholivé slová Franka Smitha ma odpútali od toho, čo sa začalo diať. Už som len konala ako kôň s klapkami na očiach. Zožrala som mu všetko aj s navijakom. Hovoril presne to, čo som chcela ja počuť.“

„Cítila som pri ňom pokoj, cítila som pri ňom oázu. Keď som si predstavila ten kolobeh doma, bezradnosť, do toho sa udiali veci s bývalým manželom, jeho nová a stará frajerka…. Zožrala som mu všetko aj s navijakom. Hovoril presne to, čo som chcela ja počuť.“

Zo začiatku komunikovali približne raz za dva dni. Sprvoti mu Ľubica napísala, že je len jednoduchá a osamelá žena – a on neodpísal. Myslela si, že o komunikáciu s ňou stratil záujem. Neskôr jej odpovedal a vysvetlil, že vzhľadom na charakter svojej práce možno nebudú spolu v častom kontakte. Po mesiaci si už písali každý deň: Ľubica sa ozvala ráno; keď sa dalo, tak aj počas pracovnej doby; po návrate domov presedela pri počítači do večera.

Ide o peniaze

Monica Whitty v časopise Security Journal tvrdí, že čas medzi zoznámením sa a tým, kedy sa obeť odhodlá poslať peniaze, je individuálny: kým u niekoho to trvá mesiac, iným aj rok. Tým sa dostávame do tretej fázy, ktorú Whitty označuje ako „osteň“. Jednoducho – do každého vzťahu prichádza problém a spôsob, ako ho vyriešiť, je poslať peniaze. Najčastejším scenárom je, keď si podvodník vypýta najprv len malú čiastku peňazí – aby potom mohol pýtať viac. Ako uvádza Whitty, „niekoľko finančne podvedených žien bolo požiadaných zaplatiť za obnovenie diplomatických dokladov na batožinu patriacu podvodníkovi (približne tisíc libier), ktorá čakala na transfer do Veľkej Británie z Ghany. Dostali obmedzený čas na zaplatenie (približne 24 hodín).“

Ako to bolo v prípade Ľubice? Frank si začal nárokovať financie už po poldruha mesiaci vzájomnej konverzácie. „V polovici marca 2015 ma poprosil o pomoc. Pri jeho pracovnej ceste z Cypru do Česka ich pri Turecku prepadli piráti a on sa bojí o svoj majetok, peniaze. Dokumentáciu k nákupu tovaru, ktorý prepravuje v kontajneri, mi posiela, aby o to vraj neprišiel. Poslal mi e-mailom zoskenovaný prepravný list, fotku kufra, v ktorom to bude, a poprosil ma, či uhradím nejaké peniaze na vyzdvihnutie batožiny. Poslal mi odkaz na prepravnú spoločnosť, ktorú mám ja osloviť, aby mi podala informácie o dodaní boxu, kufra pre mňa. Išla som do banky a vybavila som si úver. Poslala som 2 350 eur na adresu prepravnej spoločnosti a čakala na ďalšie informácie. Tá mi oznámila, že vtedy a vtedy bude box dodaný, no nestalo sa tak.“

Stupňovanie požiadaviek

Tu sa však finančné požiadavky nekončia. Práve naopak, len začínajú. „Neskôr mi prepravná spoločnosť napísala, že je potrebné zaplatiť ďalších 9 980 eur. Takú sumu som nemala. V banke mi dali ďalší úver 3 300 eur. Prosila som o požičanie rodičov a súrodencov. Varovali ma, no prečo som bola slepá a hluchá k ich varovaniam, si neviem vysvetliť.“

Keďže sa Ľubici nepodarilo vyzbierať potrebných 9 980 eur, poslala aspoň to, čo mala – 5 500 eur. „Frank mi povedal, neboj, Boh je s nami, možno to bude stačiť.“ Nestačilo. Bolo potrebné doplatiť ďalších 4 480 eur. Ľubica zvolila to isté riešenie ako v situácii predtým – z rovnakej banky si vzala ďalších 5 570 eur. „Počas celej tejto doby bol údajne na poškodenej lodi, ktorá sa im pokazila pri strete s tými pirátmi. Potom ma prosil, aby som mu pomohla dostať sa z lode. Poslala som 3 000 eur na meno kapitána. Potom mi povedal, že ho nechali v nemocnici, lebo je prechorený a potrebuje zaplatiť pobyt v nej: poslal som 1 300 eur cez Western Union na meno nejakého ošetrovateľa.“

„Frank mi povedal, neboj, Boh je s nami, možno to bude stačiť.“

Aby toho nebolo málo, prepravná spoločnosť nakoniec žiadala až 27 934,44 eur. Preto si Ľubica opäť zobrala ďalší úver na 13 300 eur.

„Frank mi povedal, že telefonoval s prepravcami a povedal, že mu sľúbili poslať batožinu, keď zaplatím 10 000 eur a ja som poslala ďalších 5 000 eur pre spoločnosť a 5 000 eur na meno vraj doručovateľa, ktorý to mal doručiť. Spoločnosť mi povedala, že ja som jediný príjemca a jedine ja môžem prevziať box a ich certifikáty. Všetky peniaze boli posielané do Turecka. Tieto peniaze mi sľúbil vrátiť z toho boxu. Stále som mu verila, nič z tých varovných znakov som nevidela.“

Ľubica žije z minimálnej mzdy, živí dve deti a platí za podnájom dvojizbového bytu. Z banky si požičala približne 24 000 eur, ktoré bude musieť aj s vysokými úrokmi vrátiť. Prišla aj o vlastné úspory, približne o päť tisíc eur. Keď sa pozerá späť do veľmi blízkej minulosti, nevie si vysvetliť, prečo konala takto bezhlavo a dôverčivo.

Ako zistila Whitty, každá z obetí romantizujúcich podvodov „verila, že peniaze budú viesť ku skráteniu času, ktorý ešte musia čakať, kým sa konečne stretnú tvárou v tvár (čo bola najvyššia odmena pre väčšinu obetí). Väčšina obetí bola navedená myslieť si, že eventuálne dostanú peniaze späť, keďže falošný mužský partner mal byť bohatý a požadoval peniaze len preto, že momentálne k nim nemal prístup v krajine, v ktorej práve prebýval.“

Prichádza trpké odhalenie

Po finančnom žmýkaní môže, ale nemusí ešte nasledovať fáza č. 4 – sexuálne zneužitie. Stačí na to ochota obete a webkamera. Tak sa obeť stane vydierateľnou. Podľa Whitty sa však žiadna z obetí v jej výskume nepriznala, že by bola vydieraná.

Na záver prichádza bod č. 5: Odhalenie. Ľubica v septembri 2015 napísala Frankovi, že jej dochádzajú peniaze a potrebuje jeho pomoc. Podvodník sa začal odmlčiavať. Začiatkom októbra sa so svojimi problémami zdôverila priateľke, ktorá jej poradila, aby s tým ihneď prestala, pretože je to podvod. „Vtedy mi to docvaklo.“ Kľúčom k odhaleniu zrejme bola vôbec Ľubicina schopnosť o tom začať rozprávať. Dovtedy sa s tým nebola schopná nikomu zdôveriť.

Byť podvedeným je udalosť, ktorá vám zmení život a má dlhotrvajúce následky. Podvodníci sa netrápia s tým, že vám zničia život. Budú pokračovať, až pokým im prichádzajú vaše peniaze. Nedajte im šancu. (AntiFraudNews.com)

Napokon Ľubica prišla aj na políciu a neskoršie podala trestné oznámenie. Či sa však podarí vystopovať podvodníka, zrejme bezpečne ukrytého pod falošnými identitami a v krajine so slabou vymožiteľnosťou práva, je viac než otázne. Väčšina podfukárov pochádza z krajín západnej Afriky. Ľubicin prípad však smeruje, paradoxne, do Singapuru.

Záverečná fáza online lásky môže mať devastujúce účinky pre obete – ako však píše Whitty, viaceré z nich boli znepokojené stratou vzťahu viac ako stratou peňazí – a to aj v prípadoch, že na svoje domy či domy svojich rodín uvalili hypotéky.

„Podvodníci sa nevzdávajú, pokračujú ďalej.“ (jedna z reakcií na tento blog)

Často však ani príchod na políciu či vyrozprávanie sa blízkym neposkytuje úľavu. Dostavuje sa nevoľnosť, pocity chorobnosti, osamelosť, obviňovanie, nepochopenie, strach, hnev. A po krátkom a vysokou cenou zaplatenom romániku nastáva čas splácať úvery.

Druhá vlna

Aby toho nebolo málo, po fáze č. 5 Odhalenie môže prísť druhá vlna. Podvodník bol odhalený, ale podvod nevyhnutne nemusí skončiť. Ako? Whitty uvádza viaceré spôsoby: podvodník predstiera, že je policajt a že za istú čiastku zabezpečí peniaze naspäť. Alebo tvrdí, že áno, že to bol podvod – ale že za ten čas sa skutočne zaľúbil do svojej obete. Alebo sa na obeť nakontaktuje „manažér banky“, ktorý oznámi, že dôvod, prečo sa dvaja zaľúbenci nestretli je, že (podvodník) zomrel – a žiada peniaze na výdavky spojené s jeho pohrebom.

Prečo to všetko?

Prečo sa obete dajú nachytať? Prečo si podvod nevšimnú skôr? Monica Whitty realizovala štúdiu o psychologickom pozadí online „láskopodvodov“. Náchylnejšie na tento druh podvodu sú osoby s vyššou dôverou v lásku, najmä tie, ktoré si idealizujú svojho partnera. Niektoré z nich mali predtým nesprávny vzťah, často násilnícky alebo zneužívajúci. Rizikovými faktormi sú osamelosť, vdovstvo, prílišná dôverčivosť a naivita. A schopnosť zaľúbiť sa veľmi rýchlo. Do tohto vnútorného rozpoloženia prichádzajú „vábivé“ presvedčiace techniky: podvodník má atraktívny profil, obetiam ponúka „bezpodmienečnú lásku“, v prípade potreby sa využije aj autorita diplomatov, doktorov či právnikov, aby podvod vyznel presvedčivejšie. „V niektorých prípadoch zavolal obeti „doktor“ a povedal jej, že jej milovaný potrebuje peniaze na účty za lekára,“ píše Whitty.

Ľubica len márne kýva hlavou a nechápe, prečo z banky brala jeden úver za druhým. Zaľúbená chcela len pomôcť svojmu milému. V údajnej batožine, ktorú jej Frank „posielal“, malo byť dosť peňazí na to, aby svoje úvery splatila. Zachránila by tým dokumenty i financie – a Frank by skutočne prišiel. Vyzdvihnúť si svoju batožinu. „Tomuto som uverila – prečo by neprišiel, keď v batožine má dôležité dokumenty?“

Ak vás zaujíma, ako sa pred romantickými online podvodmi brániť, čítajte viac tu.

Linka na trase Singapur – Slovensko definitívne zhasla po Novom roku. Ľubica udržiavala komunikáciu s ním už len na základe policajných pokynov. Po tom, čo jej však povedali, že s ním už kontakt udržiavať nemusí, vypla sa aj Ľubica. Posledná správa bola: „Ahoj ‚Frank‘. Odpúšťam ti.“

---

Časová os Ľubicinho príbehu

začiatok roka 2015
Ľubica začína používať sociálne siete (Facebook)

2. február 2015
Frank Smith žiada Ľubicu o priateľstvo

polovica marca 2015
prvá žiadosť o zaslanie finančných prostriedkov – Ľubica si berie úver na prvých 2 350 eur za vyzdvihnutie batožiny

ďalšie platby
nová požiadavka z „prepravnej spoločnosti“, ďalší úver vo výške 3 300 eur – Ľubica posiela to, čo má: 5 500 eur
prepravná spoločnosť nemení svoje požiadavky – nový úver na 5 570 eur
„kapitánovi“ neskôr posiela 3 000 eur
„ošetrovateľovi“ putuje 1 300 eur
prepravná spoločnosť žiada až 27 934,44 – takú sumu Ľubica nemá, posiela 5 000 eur „firme“ a 5 000 eur na meno „doručovateľa“, ktorý mal box osobne doručiť
suma zaplatená podvodníkovi činí 22 150 eur

september 2015
Ľubici dochádzajú peniaze a prosí Franka o pomoc, ten ale s ňou prestáva komunikovať

začiatok októbra 2015
Ľubica sa stretá s kamarátkou, ktorej sa vyrozpráva a ktorá jej poradí zájsť na políciu, na druhý deň ide na výsluch

koniec roka 2015
podáva trestné oznámenie
polícia zachycuje stopu podvodníka v Singapure

jar 2016
kontakt je úplne prerušený
v prípade sa neobjavujú nové fakty
neskoršie Ľubica žiada o osobný bankrot

*****

Článok bol pôvodne zverejnený 29.2.2016. Aktualizovaný 24.8.2024.