Zachovajme si advent, aby sme sa tešili z Vianoc. Ak si to popletieme, popletieme si aj emócie

O práve prebiehajúcom advente a nadchádzajúcich vianočných sviatkoch sa rozprávame s kňazom, teológom a docentom na Katolíckej univerzite v Ružomberku Vladimírom Juhásom.

vladimír juhás

Význam adventu: Radosť v očakávaní

V čom je význam adventu?

Advent je očakávaním: Nádejným očakávaním sprítomnenia historického narodenia Krista v Betleheme a nádejným očakávaním jeho druhého príchodu. To druhé je sprítomnením eschatologickej nádeje v naplnenie, teda „prítomno-budúcej“ nádeje naplnenia dejín a človečenstva.

Žijeme vôbec ešte advent na Slovensku? Občas sa zdá, že všade počuť len „Vianoce“, ale bez času príprav, pokoja a stíšenia.

Máte pravdu. Advent je citeľný už iba v kostoloch. Tam sa liturgia zjednoduší, stíši a odeje do hĺbavej fialovej farby. Advent síce nie je smútok, ale je to utlmená radosť v očakávaní príchodu (historického i eschatologického Krista). Advent je tušenie nádeje. Advent nie je prázdnym čakaním. Advent je nádejným očakávaním. Preto advent nie je netrpezlivosť v čakaní, ale radosť v očakávaní.

Stíšiť sa počas adventu – a spomaliť – sa v predvianočnom zhone zdá až nerealistické. Prečo je to potrebné?

Všimnime si, že aj keď sa nástupom technológií doby čakania skracujú až na nulu, Advent ostáva vždy so svojimi „časom očakávania“. Lebo tu nejde o to: skrátiť. Ale pripraviť sa. Advent nás neučí skracovať čakanie, ale učí nás očakávať.

Povinnosti budeme mať vždy. Dospelý človek už asi nikdy nezažije chvíľu, keď si bude môcť povedať: Teraz mám čas, teraz nemám nič. Ale jedno mať v sebe môžeme – vedieť rozlišovať, čo je podstatné a čo menej.    

Zmysel Vianoc: Podporme sa v tom, na čom záleží

V čom vidíte zmysel vianočných sviatkov?

…že si živo sprítomníme radosť z narodenia Krista, a preto sa všetci rodinne a priateľsky stretneme, aby sme sa podporili v tom, na čom záleží.

Ježiš prišiel na svet ako dieťa. Prečo si zvolil práve tento spôsob?

To my nevieme (úsmev) Ale zrejme preto, aby bol človekovi čo najviac blízky, čo najviac podobný. Aby človek, vidiac vedľa seba v rovnakom rozpoložení Boha – Človeka nezúfal.

Nie všetci majú radi Vianoce – pre niektorých predstavujú stres, často rodiny musia byť „nútene“ spolu, inde sa svätí za pomoci (nadužívania) alkoholu, niekto neznáša práve zhon či nákupy. Ako si obľúbiť Vianoce?

Áno, žijeme v istej „atmosfére Vianoc“, z ktorej neujdeme. No zároveň si môžeme vytvoriť vlastnú atmosféru Vianoc: nestresujme sa, nebuďme nútene spolu, nenadužívajme alkohol, nebuďme obeťou nákupov – každý to síce vie a každý to všade hovorí, no nikto to nerobí. A možno to nie je až také ťažké.

Kresťania sa niekedy sporia, či sú najväčším kresťanským sviatkom Vianoce alebo Veľká noc. Vaša odpoveď?

Bežne možno počúvame, že Veľká noc. Udalosť zmŕtvychvstania sa totiž stala zlomovým momentom. Po nej (nie po narodení) sa všetko začína. Aj keď vtelenie Boha je rovnako silné teologické mystérium.  

Keď sa však pozeráme na tieto dve veľké udalosti ako na slávené sviatky, potom je pravda, že Vianoce sa začali sláviť až vo 4. storočí, zatiaľ čo Veľká noc je tým podstatným slávením, na ktorom stojí kresťanská liturgia od jej samého začiatku.

Občas sa zdá, že v médiách, nákupných centrách, ale vôbec aj v rodinách Vianoce často „skončia“ už 26. decembra. Naozaj je Štefan posledným dňom „najkrajších“ sviatkov v roku?

Nie. Vianoce sa začínajú len „včera – pred Štefanom“, teda 25. decembra a končia približne o dva týždne na to (na sviatok Krstu Krista Pána).

Je podstatné, aby sme advent neprekryli Vianocami a Vianoce už všedným rokom. Zachovajme si pokojný, tichý, hlboký, fialový, mlčanlivý, nádejný a očakávajúci advent, aby sme sa skutočne mohli tešiť z Vianoc. Všetko má svoj čas. Ak tieto časy popletieme, popletú sa nám aj adventné, vianočné i cezročné emócie.  

Pôvodne vyšlo 9.12.2019.