Štát zisťuje kvalitu poskytovania sociálnych služieb  

Keď mladý človek odchádza nielen z väznice, ale aj z detského domova či reedukačného centra, nie je ľahké nájsť si – a udržať – samostatné bývanie. Upozornili na to napríklad Darina Ondrušová a Milan Fico z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorí v roku 2018 riešili Podkladový materiál koncepcie prevencie a riešenia bezdomovectva na národnej úrovni. Podľa nich neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o bývaní a zamestnaní mladých po ukončení náhradnej starostlivosti či prepustení z väzenia. „Táto skupina je pritom rizikom bezdomovectva vzhľadom na nízky vek, pomerne nárazový prechod z inštitucionálnej starostlivosti do samostatného života a ďalšie znevýhodňujúce faktory, najviac ohrozená.“

Dáta, s ktorými sa dá pracovať, pochádzajú od mladých, ktorí počas prvých dvoch rokov po odchode z detského domova dali súhlas na udržiavanie ďalšieho kontaktu. Z týchto údajov vyplýva, že polovica z nich si nájde prenajaté bývanie (myslí sa tým napríklad spoločný byt s viacerými, ale aj domov na polceste), tretina sa vráti do pôvodnej rodiny a vlastné bývanie má približne len 7 % mladých dospelých. Ondrušová a Fico však upozorňujú na (ne)úspešnosť hľadania si zamestnania. Takmer tretina týchto mladých bola v roku 2019 zamestnaná, zvyšok buď prácu nemá alebo len príležitostne.

Jedným zo spôsobov, ako predchádzať tomu, aby mladí skončili „pod mostom“, sú práve domovy na polceste. Zákon o sociálnych službách ich definuje ako zariadenie, v ktorom sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá nemá zabezpečené ubytovanie po skončení poskytovania sociálnej služby v inom zariadení, po skončení náhradnej starostlivosti alebo po skončení ochrannej výchovy. Na Slovensku je zaregistrovaných 37 poskytovateľov tejto sociálnej služby, ale vykonáva ju len 25 s celkovou kapacitou 265 miest.

Podľa spomínaného zákona sa sociálna služba domu na polceste poskytuje  osobe, ktorej hrozí „sociálne vylúčenie“. Nedarí sa jej spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Dôvody sú mnohoraké: nemá podmienky na uspokojovanie životných potrieb, bránia jej v tom vlastné životné návyky, ťažké zdravotné postihnutie, je ohrozená správaním iných, stratila bývanie – alebo zotrváva „v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby“.

Analytička Darina Ondrušová chápe klientov domovov na polceste v širšom ponímaní za ľudí bez domova – sami nemajú samostatné nájomné bývanie, priestor na súkromie, žijú v inštitúcii. „Je to skôr nástroj prevencie pouličného bezdomovectva, nie bezdomovectva ako takého. Sú jedným z riešení, určite aj veľmi dôležitým a určite tam pracuje veľa ľudí s obrovským nasadením. No protiargumenty sú zase tie, že najefektívnejšie je poskytovať podporu, napríklad sociálne poradenstvo či sprevádzanie, človeku v jeho prirodzenom prostredí, v tomto prípade v byte. Lebo to je prostredie, v ktorom potrebuje vedieť zvládať život,“ domnieva sa D. Ondrušová.

Štát prispieva obciam 150 eur mesačne na jedného klienta v domove na polceste, neverejní poskytovatelia môžu požiadať o príspevok samosprávny kraj a popritom si na seba zarobiť inak: dvoma percentami z dane, sponzoringom, príspevkami od klientov či zriadením sociálneho podniku. Treba však povedať, že väčšina domovov na polceste je zriadená neverejným poskytovateľom a vlastný domov zatiaľ zriaďuje len jedno mesto – Banská Bystrica.

Zatiaľ nevieme, ako je s kvalitou poskytovaných služieb spokojné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Od septembra 2019 sa venuje hodnoteniu sociálnych zariadení, ale riadne hodnotenie kvality vykoná na vybraných domovoch na polceste až v roku 2021. Novinkou má byť tiež zavedenie nového informačného systému, ktorí poskytne aktuálne dáta o „skutkovom stave“ v poskytovaní sociálnych služieb, keďže, ako nás informovali z ministerstva, „v súčasnosti absentuje vzájomne previazaná databáza aktuálnych zdrojov dát pri možných viacerých súčasných intervenciách v prospech prijímateľa sociálnych služieb“. Cieľom presnejšieho zbierania dát bude, pochopiteľne, zefektívnenie poskytovania finančnej podpory.

 

O domovoch na polceste si môžete viac prečítať aj v reportáži na portáli Postoj.sk.