Brat Šavol svojou najnovšou knihou vracia na kráľovské dvory dnešnej spoločnosti postavu šaša.
Králi mali šašov, ktorí ich mali pobaviť, obveseliť, ale často boli jediní, z ktorých úst vychádzala naozajstná pravda. Úlohu šaša, ktorá v očiach dvoranov môže byť smiešna a úbohá, v našej dobe prevzal na seba novinár, básnik a katolícky kňaz Karol Lovaš. Pod literárnym menom brat Šavol prináša v knihe Boží šašo mnoho pravdivých postrehov týkajúcich sa náboženského života. Brat Šavol ako hĺbavý mysliteľ potrebuje najmä pozorného a náročného čitateľa. Jeho básne a úvahy sa nedajú čítať povrchne. Iba ten, kto naozaj prenikne pod povrch, pochopí zmysel jeho slov.
Sýte menu
Kniha začína už vydanou básnickou zbierkou Moje lepšie ja, ktorá je predstavením autora, člena rehole premonštrátov. Čitateľ, ktorý ho ešte nepozná, má možnosť dozvedieť sa viac o autorovi myšlienok, ktorého ho budú neskoršie šokovať. Brat Šavol ako Boží sluha sa neustále utieka ku svojej jedinej Láske, ktorú vidí pribitú na kríž. Ku svojmu Bohu neprestáva vystierať dlane, no dlane – prebodnuté – vystiera k nemu aj jeho Pán. Všetko, čo brat Šavol prežil na vlastnej koži, zapísal do veršov. Nehrá sa na trpiteľa, nehrá sa na kňaza, nehrá sa na spravodlivého. Nehrá sa na nikoho. Vo svojich básňach je tým, kým naozaj je: túžiacim, bojujúcim, víťaziacim i prehrávajúcim, no za každých okolností stojacim pred Božím majestátom.
Aj druhá časť knihy Prečo Kain zabil Ábela? servíruje bohaté duchovné menu. Nie tekutú a plytkú stravu, ale sýty, pevný pokrm. „Boh nepotrebuje naše modlitby, sväté omše, pôsty a sebazaprenia. Nič z toho nepotrebuje. Potrebujeme ich my, aby sme lepšie rozumeli svojmu Bohu a sebe navzájom. Majú z nás robiť nových a lepších ľudí. Majú nás naučiť dopriať druhým to, čo doprajeme sebe. Hriešnosť. Sme takí sebeckí, že si dokonca aj hriech chceme nechať pre seba. Čím skôr pochopíme, že Cirkev je spoločenstvom hriešnikov, tým skôr bude pre nás život jednoduchší a znesiteľnejší.”
Podobných šokov zažije čitateľ neúrekom. Napríklad vtedy, keď nás autor upozorňuje, že sme stále neslobodní napriek tomu, že sloboda je darom od Boha. Alebo varuje pred zneužitím ľudskej sexuality na mocenské účely. „Tento prvok bol po storočia prítomný aj v cirkvi – ovládnuť človeka cez jeho sexualitu, cez ponímanie hriechu a cez neprimerané preceňovanie otázky trestu a viny.”
Márnotratný otec
Poslednou, treťou časťou knihy je séria básní Márnotratný Otec, v ktorej sa Šavol okrem iného lúči so zosnulým majstrom poézie Milanom Rúfusom. Básne v závere vhodne dopĺňajú druhú, úvahovú časť a uzatvárajú oblúk začatý prvou časťou – zbierkou Moje lepšie ja. Básnik Šavol sa vyznáva z lásky k Bohu, ktorý je pre neho “márnotratným otcom” – otcom, ktorý nikdy neváha utratiť lásku pre svojho syna. Šavol nás učí nebáť sa Boha, ktorý nám vždy odpúšťa. Sám nechce nič iné, iba mu patriť.
Úloha Božieho šaša, s ktorou sa Karol Lovaš/brat Šavol stotožnil, nie je závideniahodná. Šašo býva vždy na smiech, každý si do neho strčí, na každom kroku na neho čakajú posmešky a ústrky. No šašo má jedno privilégium, ktoré nikto iný z kráľovského dvora nemá: môže povedať pravdu. Byť šašom bolí, ale možnosť povedať pravdu za tú bolesť stojí.
Vyšlo na portáli Postoy.sk 13. mája 2011. Publikované so súhlasom redakcie.
Brat Šavol: Boží šašo. Bratislava: Cathedra, 2010. 136 strán