Už o týždeň sa v Bratislave koná jedinečný teologický kongres, ktorý na Slovensko pritiahol viac ako 220 teológov nielen z Európy hovoriť o nádeji. Jedným z nich je aj vysokoškolský profesor, odborník na dogmatickú teológiu a člen vedeckej rady Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave Anton Adam. Podľa neho má teológia zmysel aj pre bežného človeka, pre ktorého prináša zmenu zmýšľania a potom aj vnútorné premenu. „Súčasná doba si práve túto zmenu vyžaduje, aby sa ľudstvu vrátila pravá tvár človečenstva,“ hovorí profesor Adam, s ktorým prinášame rozhovor.
Bratislavské pojednanie o nádeji
V čom vidíte význam teologického kongresu o nádeji, ktorý sa koná už o pár dní na Slovensku?
Téma nádeje má hlboké antropologické posolstvo. Kongres tak môže priniesť nielen nové témy a myšlienky, ale môže byť inšpiráciou pre nové programové životné smerovanie jednotlivca. Som presvedčený, že samotná téma nádeje je impulzom pre poznanie a duchovný rast.
Prečo je dnes potrebné hovoriť o nádeji?
O nádeji je potrebné hovoriť permanentne. Ľudia často strácajú životnú orientáciu a tratia sa v hodnotovom systéme. Nádej interpretovaná vo svetle vízie novej istoty finálneho ľudského zavŕšenie v dokonalosti lásky umožňuje úspešne prekonávať ľudské problémy a neistoty.
Kde vy beriete nádej?
Pre mňa osobne nádej znamená istotu Božej dobroty a lásky. Vyplýva z osobnej viery, že réžia môjho života je v rukách Stvoriteľa. Zároveň je pre mňa vedomím, že je potrebné konať zodpovedne voči sebe aj ostatným.
Prostredníctvom nádeje nachádzame osobnú spásu
Na kongrese budete prednášať o teologálnej čnosti nádeje v eschatologickom kontexte. Mohli by ste laicky priblížiť, aké miesto má nádej v dejinách spásy?
Nádej v dejinách spásy má nezastupiteľné miesto. Prostredníctvom nej nachádzame realizovanie Božích zámerov nielen vo vyvolenom ľude, ale naplnenie v Kristovom vykupiteľskom diele nás uschopňuje dosiahnuť v plnosti to, čo je predmetom našej viery – osobná spása.
Má teológia svoje „využitie“ aj v bežnom živote? Kde? Ako?
Teológia má svoje „využitie“ aj v bežnom živote, pretože je to nielen slovo o Bohu, nielen náuka o Božích zjavených pravdách, ale prináša poznanie formujúce životné prejavy a postoje, ktoré môžu spôsobiť zmenu zmýšľania a následne vnútornú premenu v nového človeka. Súčasná doba si práve túto zmenu vyžaduje, aby sa ľudstvu vrátila pravá tvár človečenstva. Teológia nemôže mať ambíciu oslovovať iba veriacich; jej poslaním je osloviť každého človeka, pretože Boh je Stvoriteľom každého bez rozdielu. V konečnom dôsledku Druhý vatikánsky koncil vo viacerých dokumentoch predstavuje samotnú náuku a praktické usmernenia.
Patrí teológia aj na univerzity? Akým témam by sa mala venovať?
Ak má univerzita humanitného zamerania ambíciu byť (stať sa) excelentnou vzdelávaciu inštitúciou, je nevyhnutné venovať pozornosť nielen vedeckému rastu študenta, ale musí mať na zreteli rozvoj osobnosti v širšom spektre ľudskej integrity. Ani v odbornej erudícii sa nesmie zabudnúť na to, že človek je bytie materiálno-duchovné. Ak sa nebude venovať tejto stránke primeraná pozornosť, budú síce vyrastať intelektuálne osoby, ale v spoločnosti bude chýbať vedomie spolupatričnosti a prehĺbi sa škodlivý egoizmus. Toho sme svedkami už v súčasnosti s negatívnym vplyvom na samotnú spoločnosť aj rodinné vzťahy
Teológia má svoje striktne dané témy vyplývajúce z jej špecificky orientovanej vedeckej činnosti. Určitým spôsobom je potrebné venovať viac pozornosti antropologicko-sociálnej téme s dôrazom na teologicko-biblické východiská. Aktuálnych tém je možné spomenúť oveľa viac. Teológia je živá veda a aj v našich podmienkach náboženského a spoločenského života má „držať ruky na pulze dňa“. Teológia nie je ani stará ale ani nová; teológia je povolaná plniť misiu pravdy v službe jediného Pána. A jediný Pán je tu pre človeka.
