Petra Ragas: Neexistuje problémové dieťa. Iba dieťa, ktorému chýba kvalitne strávený čas

Lektorka a rečníčka Petra Ragasová sa snaží rozumieť deťom. Podľa nej neexistujú problémové deti. Kľúčom k šťastiu je podľa nej kvalitne strávený spoločný čas.

petra ragas

Vieme porozumieť dieťaťu v nás

Musím sa priznať, že ako prvé ma zaujal názov vášho občianskeho združeniaNaozaj rozumiete deťom? Dá sa to vôbec?

Dá sa rozumieť svojmu vnútornému dieťaťu (úsmev) Viem, niekedy to nie je jednoduché, ale keď to dokážeme, tak odmena je veľká práve v podobe porozumenia komukoľvek inému, nielen dieťaťu.

Vašimi aktivitami sa snažíte pomôcť rodičom, aby objavili potenciál svojich detí. Ako to robíte? Čo je to vlastne potenciál – ide o maximalizáciu ich schopností, alebo skôr o objavenie originality toho-ktorého dieťaťa?

Už od tínejdžerského veku som vedela, čo chcem robiť. Zrejme už vtedy som objavila svoj potenciál. A to je aj môj cieľ. Ukázať deťom a aj ich rodičom cestu k sebe, obrazne povedané, most na prepojenie týchto svetov. Objaviť ukryté.

Pre mňa potenciál neznamená maximalizáciu schopností, ale objavenie originality. V čom som dobrá? Ako viem pomôcť druhým? Nebola som k tomu vedená (aspoň si nepamätám), ale s radosťou som chodila pomáhať iným, do skautského krúžku, spolužiačke s gymnastickými vystúpeniami (hoci nie som gymnastka), deťom znevýhodnených rodín a z detských domovov prostredníctvom neziskových organizácií. Dlhé roky sa venujem deťom a vidím, ako si málo veria. A pritom stačí tak málo: pomôcť im objaviť to, čo ich bude baviť a v čom sa skrýva ich obrovská sila. 

Dlhé roky sa venujem deťom a vidím, ako si málo veria. A pritom stačí tak málo: pomôcť im objaviť to, čo ich bude baviť a v čom sa skrýva ich obrovská sila. 

Vidíte aj nejaké konkrétne výsledky? Zverujú sa vám rodičia či deti, že našli svoj potenciál?

Keď za určitý čas vidím zmenu v správaní, v činnostiach – ale nielen u dieťaťa, ale aj jeho rodiča. Pre mňa je merateľný výsledok to, že sa na mňa obracia stále viac a viac rodín. Spoločne hľadáme cestu, ako vieme skrášliť ich vzťahy. Zatiaľ si však nerobím nejakú analýzu, pretože som žena a pocit z celého priebehu je pre mňa viac ako merateľné číslo.

Sú rodičia, ktorí si myslia, že majú problémové deti

Oslovujú vás rodičia, ktorí si myslia, že majú problémové deti. Existujú vôbec takéto deti?

Myslím si, že ma oslovujú aj rodičia, ktorí si o svojich deťoch myslia, že sú problémové. Preto vznikol aj projekt Rozumieme deťom. Moja mama často hovorila o mojom bratovi, že je problémové dieťa. Dnes už viem, že mu chýbala plná pozornosť od mami či pevné hranice od otca.

Moja mama často hovorila o mojom bratovi, že je problémové dieťa. Dnes už viem, že mu chýbala plná pozornosť od mami či pevné hranice od otca.

Neexistuje pre mňa problémové dieťa, ale dieťa, ktorému chýba kvalitne strávený čas s milovanými. A to sa dá napraviť viacerými spôsobmi.

Aké sú možno najčastejšie problémy, ktoré sa v rodinách riešia vo výchove detí?

Neviem posúdiť, ktoré sú najčastejšie, viem však povedať, čo sa dialo a deje okolo mňa. Medzi problémy radím alkohol, ktorý ovplyvňuje správanie rodičov voči sebe navzájom a voči deťom. Cigarety, elektronika a hry, mladistvý sex, cukry. V zásade všetko toto by som zadefinovala ako drogy. Nevhodná spoločnosť, resp. ľahké ovplyvňovanie a zvedenie na zlé chodníčky. Veľa vecí sa zmenilo odvtedy , čo som bola ja dieťa (nieže by som bola už stará). Ale moderná doba rovná sa väčšie problémy, pretože sa posúvajú hranice v týchto oblastiach o roky skôr, napríklad ak sa bavíme o fajčení, tak už 7-ročné deti majú skúsenosti s cigaretami.

Dospelí prenášajú svoje zlozvyky na deti. Ide o opakované vzorce správania, ktoré si často ani neuvedomujeme. Myslím si však, že všetko sa dá nahradiť. Napríklad večer si namiesto pohára vína nalejem čaj. Keď sa ku mne nahne dieťa, že sa chce napiť, neodoženiem ho, že to je „fuj“ a „to nesmieš “ , ale s čistým svedomím mu dám ochutnať čaj. Dieťa nám rodičom prirodzene dôveruje, ale ak ide o vzťah, ktorý tvoríme pre spoločnú budúcnosť, aj takáto udalosť ho vie ovplyvniť. Napríklad v 15-tich a neskôr bude dieťa rado večer popíjať čaj namiesto vína.

Ak by som však pila víno, a opakovane ho od pohára odháňala, viem na vlastnej skúsenosti, ako by to dopadlo. Víno bolo môj prvý alkohol, z ktorého sa mi nielen hlava točila. Rovnako fajčenie cigariet vieme nahradiť zdravým vedomým dýchaním.

Kvalitne stráviť s deťmi čas

Rodičom radíte, že na prekonanie problémov treba kvalitne strávený čas s dieťaťom. Zdá sa mi, že dnes je toto možno najväčšia ťažkosť rodičovstva – venovať čas, navyše ešte kvalitne strávený. Prečo je čas taký dôležitý?

Čas je najvzácnejší dar, ktorý má každý z nás v rovnakom počte minút, či hodín denne. Som zástanca toho, že keď si vieme dať do kalendára čas stretnutia s priateľmi, či zubára, viem si tam dať aj vyhradený čas sám na seba a čas pre mojich najbližších – manžela, manželku a deti.

Keď sme sa s manželom začali venovať téme piatich jazykov lásky aj v našom vzťahu, nastavili sme si hranice a to – budík na telefóne. Predstavte si to rovnako, ako keď si nastavíte stopky na upečenie koláča v rúre. Vyhradíte si čas. Prvé dni to môže byť náročnejšie, plne venovať pozornosť svojim blízkym. Ale postupne, ako pôjdu dni, si to začnete užívať, čas už nebude hrať rolu, stane sa z toho zvyk a budík odložíte. Reálne odporúčam, vezmite si mobil, nastavte si na hodinu budík a celú tú hodinu sa aktívne hrajte, rozprávajte, masírujte, prechádzajte, smejte s blízkymi. Spoločne strávený čas sú spoločné zážitky a to sú potom spoločné spomienky

Ako si predstaviť a vyplniť kvalitne strávený čas?

Pre mňa kvalitne strávený čas znamená s manželom toto: že nechá mobilný telefón na nabíjačke v rohu miestnosti. Keď sa napríklad prechádzame, rozprávame, pozeráme si do očí, zaujíma sa o mňa, o to, čo rozprávam, sem tam položí nejakú otázku, vie, kde som skončila, ak mi vypadne myšlienka. A naopak. Sme tu a teraz prítomní, počúvame sa, tým si vyjadrujeme lásku aj rešpekt. Náš vzájomný jazyk lásky je pozornosť, spoločne strávený čas.

Od detí na táboroch som dostávala krásne lístočky, odkazy, kde mi písali, ako sú so mnou rady, že vždy vymyslím niečo nové pre nich a počúvam ich. Ich jazykom lásky bola pozornosť, spoločne strávený čas a zážitky.

Alebo s päťročným synovcom: naháňačka, schovávačka, počúvam, ako bolo v škôlke, ktorý kamarát čo spravil v ten deň. A viete podľa čoho viem, že mu je so mnou dobre, že má dostatok pozornosti? Že si nepýta sladkosti, ale zje normálne jedlo (kým jeho mamina s tým jedlom bojuje). Jeho jazykom lásky je jednoznačne spoločne strávený čas s tetou.

A s mojim 1,5-ročným synom som si dohodla pravidlo (ja som ho vymyslela, a on isto súhlasí). Máme na chladničke napísaný lístoček: nech sa každý deň chichoce silno a nahlas. A tak sa s ním aj ja, aj jeho otec, aspoň raz denne riadne bláznime, aby sme počuli silný a hlasný chichot, škrekot, neviem, ako to mám nazvať, snáď si to viete predstaviť (úsmev).  Jeho jazykom lásky je najmä fyzický dotyk, preto keď sa bláznime, je to o dotykoch, napríklad šteklení, naťahovaní, zdvíhaní, váľaní.

Päť jazykov lásky pre deti

Spomínate práve päť jazykov lásky, na vašich kurzoch ponúkate aj ich verziu pre deti: skutky služby, slová uistenia, dar, fyzický dotyk, pozornosť. Sú tieto jazyky univerzálne alebo to-ktoré dieťa má ten svoj? Prípadne existuje nejaký pomer jednotlivých jazykov pre konkrétnu detskú osobnosť?

Táto téma je pre mňa inšpiratívna najmä preto, že keď zistím, ktorým jazykom lásky hovorí jednotlivé dieťa, je pre mňa ľahšie ho motivovať. To platí aj pre rodičov. Neexistuje v mojom svete zlé dieťa, ale nesprávna motivácia. A teda jazyky lásky sú univerzálne a pre všetkých platia rovnako. Dobrá správa je, že sa dajú naučiť. Ťažšia správa je, že u svojho dieťaťa musíte zistiť, ktorým jazykom lásky.

Jazyky lásky sú univerzálne a pre všetkých platia rovnako.

Pri deťoch zhruba do piateho roku života sa objavujú všetky prejavy lásky. Akým prejavom ho najviac potešíte, poviete mu, že ťa veľmi silno ľúbim a on to tak bude vnímať? Poznáme prejavy lásky ako pozornosť: kvalitne strávený čas; skutky a služby: keď pre mňa niekto niečo urobí a veľmi ma to poteší, odľahčí, odbremení počas dňa.

Ďalej môžem dostať ako prejav lásky darček, kúpený alebo vyrobený alebo nájdený a budú mi z neho žiariť oči. Alebo ma pohladí po vlasoch, chytí za ruku, objíme. Vypočujem si hlasovú správu, ako super som navarila, že sa už teší na mňa, že mi drží palce v škole.

A ako zistiť, akým jazykom lásky hovorí práve vaše dieťa? Dá sa to tromi spôsobmi, a to: aktívnym počúvaním, pozorovaním, kladením otázok a v neposlednom rade vyplnením testu, či si môžete zahrať spolu hru na otázky a odpovede.

Ako je to s pozornosťou ako darom lásky? Pozornosť – čas – je zrejme jazykom, na ktorý „počujú“ všetky deti. Každé dieťa predsa potrebuje pozornosť rodiča.

Pozornosť je podľa mňa u každého na prvom mieste. U detí, lebo ju potrebujú a učia sa ju dávať, u dospelých, lebo si ju vyžadujú, zväčša im chýbala v detstve. Ako dospelý však s pozornosťou pracujeme ťažie, prevažne na základe vlastných vzorcov stiahnutých z nášho detstva.

V detstve naši rodičia už nastupovali do vlaku zrýchľujúcej sa doby, kde sa pozornosť premenila na zabezpečenie rodiny a v neposlednom rade na modernizáciu a zvyšovanie štandardu. Čo nemusí byť zlé, keď je to v rovnováhe, avšak hranice si treba stanovovať. V dnešnej dobe je to „ťažké“ a zároveň ľahké. Je to o vašich prioritách.

Ako hranicu si viem nastaviť budík a povenovať sa dieťaťu, spraviť si denne čas len ja a ty, pretože každé dieťa potrebuje pozornosť rodiča, bez ohľadu na jeho vek.

Mama nikdy nedokáže nahradiť rolu otca

Náš blog sa venuje najmä otcom. Ako vidíte miesto otca vo výchove detí a rodine? čo ho možno najviac odlišuje od roly matky, príp. prečo je otec potrebný?

Blog som si prešla a je hodnotný aj pre mňa. Podľa mňa je otec vo výchove veľmi dôležitý, najmä z emocionálneho hľadiska vo vývine detí. Pretože mama nikdy nedokáže nahradiť rolu otca (iba jeho správanie, napríklad môže byť prísna ako otec). Otec je ten, ktorý by nemal ustúpiť, mal by vytvoriť hranice, ukázať, že je hlava rodiny, ale s láskou. Veľa svojej pozornosti a lásky dávať svojim deťom a aj manželke, pretože tak ako sa on bude správať k svojej žene, sa budú neskôr správať jeho synovia k svojim ženám. Hodí sa mi sem myšlienka: „Nikdy neodchádzaj z domu bez pekného slova, objatia a pusy.“

Z vašich skúseností, ktoré máte, čo odporúčate dnešným otcom? Akú radu by ste im dali?

Trávte so svojimi deťmi čo najviac času. A svoju lásku im prejavujte najmä podľa primárneho jazyka dieťaťa. Vtedy bude vedieť, že ho skutočne ľúbite, aj keď možno nie ste spolu každý deň. Zaveďte si nejaký spoločný zvyk, tradíciu, ktorá bude len vaša. Len otec a dieťa.

Máte nejaký vzor či ideál, ktorý by ste chceli naplniť či už vo vašej práci, ale aj vo výchove vašich detí či rodinnom živote?

Myslím si, že nemám priamo vzor, ale predstavy sú rôzne (úsmev) Chcem vo výchove našich detí používať ešte viac svoju intuíciu a dôverovať si, aj keď okolie bude pochybovať. To je veľmi dôležité pre matky: sebadôvera, že to čo robím, robím správne, bez ohľadu na okolie.

V rodine chcem udržať zavedené nedeľné obedy, rodinné zvyky a tradície cez sviatky a rozvíjať ich podľa veku detí. V pracovnej oblasti by som si veľmi priala, aby sa o spoločne strávený čas s rodinou usilovalo čo najviac rodín (úsmev) Však aj preto robíme víkendové vzdelávacie pobyty s názvom Utužovanie vzťahov (úsmev).

Pôvodne vyšlo na Otcom.sk 3. októbra 2019.