Po náročnom pracovnom dni som sedel na lavičke a sledoval, ako sa môj syn hrá na detskom ihrisku. Moje oči boli unavené: celý deň som pozeral do obrazovky počítača a pomerne často aj do obrazovky smartfónu.
Zrazu som sa pozrel nahor. Nad obrovskou košatou korunou blízkeho stromu sa modrala večerná obloha. Cítil som úľavu, oči každou sekundou oddychovali, a vtedy som si spomenul, ako Antona Neuwirtha v komunistickom väzení bolievala hlava: kvôli malým celám. Preto aj v nevyhovujúcich podmienkach vyhľadával čo najdlhšiu vzdialenosť, kam sa pozeral.
Pohľad na oblohu uľavil môjmu zraku. V ten večer som už nesiahol po notebooku ani mobilnom telefóne.
Práve priveľa času stráveného pred obrazovkou môže viesť ku krátkozrakosti, ktorá je často aj geneticky podmienená. Podľa niektorých expertov bude do roku 2050 až polovica populácie krátkozraká. Aby sa tomu predišlo, odborníci odporúčajú chrániť najmä deti, keďže myopia začína väčšinou v školskom veku. Preto oddych pre oči, zdravá strava, pohyb vonku a samozrejme limitovaný čas na čítanie, mobil či počítač sú to, čo deti potrebujú pre zdravý zrak. „Krátkozrakosť je priemyselná choroba,“ povedal pre BBC Ian Flitcroft z dublinskej Detskej univerzitnej nemocnice. „Pokiaľ sú ľudia ponechaní na prirodzené, vonkajšie prostredie, nestanú sa krátkozrakými. Je len dobré povzbudiť deti, aby trávili čas vonku.“
Ale každá minca má dve strany: kognitívne schopnosti by mali byť vyššie práve medzi krátkozrakými, čo pravdepodobne súvisí s dlhším časom stráveným vzdelávaním.
Priemerný Američan strávi s mobilnými technológiami v priemere 5 hodín denne. Podľa prieskumu Flurry Analytics je to dvakrát viac ako v roku 2013. Predpokladám, že na Slovensku bude číslo nižšie – ale času s modernými technológiami trávime z roka na rok viac.
Dôležité je predísť nielen fyzickej, ale aj duchovnej/duševnej krátkozrakosti. Treba vedieť predvídať, chápať širšie súvislosti, nebyť len vo svojej komfortnej zóne (v ktorej nás moderné technológie často udržujú). Známy františkán Richard Rohr pripomína dvoch svätcov – Huga a Richarda (oboch zo svätého Viktora) – podľa ktorých existujú tri druhy videnia: telesné videnie (myšlienka, pohľad), oči rozumu (meditácia, reflexia) a napokon kontemplácia ako intuitívne oko pravého chápania. Rohr opisuje „tretie oko“ ako poznávanie cez jednoduchú prítomnosť – bez posudzovania či odsudzovania.
Podľa Rohra je strata tohto „tretieho oka“ základom pre väčšinu krátkozrakosti a náboženskej krízy Západu. „Bez takejto múdrosti je náročné pre cirkvi, vlády a lídrov prekonať svoje ego, túžbu po kontrole a pózy na verejnosti. Všetko sa delí na dualistické protiklady ako liberálny vs. konzervatívny… Na tejto úrovni konverzácie nie je viacej možná pravda. Dokonca i teológia sa stáva viac hľadaním moci ako hľadaním Boha a Mystéria.“
Kedysi sloganom istého mediálneho portálu bolo heslo vedieť vidieť. Na to naozaj dve oči nestačia, potrebujeme aj to tretie. Rohr si myslí, že je to dobré pre zdravú kultúru a zdravé náboženstvo. „Bez toho iba prehĺbime a predĺžime naše problémy,“ uzatvára Richard Rohr.
