,

Bernard Jaško z Černovej – odboj proti komunizmu

Bernard Jaško z Černovej – odpor proti komunizmu

V Ružomberku-Černovej je na ulici Andreja Hlinku pamätná tabuľa strážmajstrovi ZNB Bernardovi Jaškovi. Kto to bol? Za čo mu bol udelený in memoriam Rad Ľudovíta Štúra III. triedy?

Osud Bernarda Jaška približuje historik Mgr. Vladimír Palko, ktorý vyštudoval históriu na Trnavskej univerzite a pracuje v bratislavskom Ústave pamäti národa. Vladimír Palko je autorom monografie Bernard Jaško a spol. – odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti, ktorej vydavateľom je ÚPN a tlač zabezpečuje Vydavateľstvo Michala Vaška v Prešove. Kniha by sa mala
v priebehu dvoch mesiacov dostať na pulty kníhkupectiev. Prinášame rozhovor s autorom
.

ŠtB: K jej úlohám patrilo konštruovanie politických procesov

Akú úlohu na začiatku 50.  rokov vykonával Zbor národnej bezpečnosti? Čo mal v ZNB na starosti B. Jaško?

Komunisti sa snažili presadzo­vať v bezpečnostnom aparáte už v roku 1945, potrebovali ho ovládnuť pre svoje zámery, čo sa im aj podarilo. Zbor národnej bezpečnosti (ZNB) mal dve zlož­ky – uniformovanú Verejnú bez­pečnosť a Štátnu bezpečnosť (ŠtB), ktorá sa postupne profilo­vala ako mocenská páka komu­nistických špičiek, slúžila na za­strašovanie a likvidovanie či už skutočných, alebo domnelých odporcov totalitného režimu. K jej úlohám patrilo aj konštruo­vanie politických procesov, jed­ným z nich bol aj proces s B. Jaškom a spol.

Ten vstúpil do ZNB 2. mája 1946 ako 23-ročný, pôsobil v po­riadkovej službe v Bratislave a Veľkej Lomnici. 2. januára 1949 bol B. Jaško služobne prevelený ako obsluha ďalekopisnej stanice na povereníctvo vnútra, odbor ŠtB, v Bratislave. Pri tejto službe prišiel do styku so strážmajstra­mi Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom, s ktorými sa po čase dohodol, že bude zbierať zaují­mavé informácie, s ktorými príde na pracovisku do styku. Boli to napríklad hlásenia o sledovaní kňa­zov a podobne, vďaka ktorým potom mohol P. Kalinaj prostred­níctvom Štefana Uhrína varovať niektorých sledovaných.

Kedy a prečo sa o neho začala zaujímať vtedajšia polícia?

Zatknutie B. Jaška a jeho kole­gov prišlo náhle, deň pred jeho plánovaným útekom do Rakúska. Počas prípravy tohto úteku sa však dopustil chýb, ktoré ho pre­zradili a boli príčinou zadržania jeho a ostatných členov skupi­ny.

Bernard Jaško

Bernard Jaško a spoločníci: Dostali dva hrdelné tresty a 144 rokov väzenia

Proces s B. Jaškom sa ozna­čuje ako „Bernad Jaško a spol.“. Kto vystupoval ako ďalší v tom­to procese? Aké tresty dostali?

V procese B. Jaško a spol. bolo súdených okrem samotného Jaška ďalších 21 obžalovaných, ktorí boli podľa zákona č. 231/1948 Zbierky zákonov odsúdení dovedna na 144 rokov väzenia. Jaško a Kalinaj boli odsúdení na tresty smrti, rozsudok bol vykonaný 17. februára 1951 na nádvo­rí Krajskej súdnej väznice v Bra­tislave.

Ako prebiehalo vyšetrova­nie? Priznali sa vyšetrovaní vo väzbe k niečomu? Bolo to dob­rovoľné?

Na prelome štyridsiatych a päť­desiatych rokov až do roku 1954 sa bežne vo vyšetrovacej väzbe používalo fyzické násilie a psy­chický nátlak. Väzni boli pod naj­tvrdším možným nátlakom núte­ní podpisovať vymyslené výpovede, v ktorých sa priznáva­li aj k veciam, ktoré nikdy neuro­bili. Bitie, ťažké podmienky väze­nia a iné kruté vyšetrovacie praktiky si dokázateľne vytrpeli aj B. Jaško, P. Kalinaj a ešte niekoľko ďalších odsúdených.

Kedy prebehol s „jaškovcami“ súdny proces?

Vlastný súdny proces sa konal 4. – 7. novembra 1949 v Justič­nom paláci v Bratislave. Senát Štátneho súdu vyniesol rozsudok 9. novembra 1949. O odvolaniach odsúdených a prokuratúry rozho­dol senát Najvyššieho súdu v Pra­he 25. mája 1950. Tento v podstate len potvrdil, a v niektorých prípadoch pritvrdil rozsudky Štátneho súdu.

Prepojenie s biskupom Michalom Buzalkom

Prečo bol proces s Jaškom úz­ko spojený s prípadom biskupa Michala Buzalku?

Štefan Uhrín, jeden z odsúde­ných v tomto procese, ktorý pra­coval ako zamestnanec povere­níctva dopravy, sa poznal so správcom Trnavskej apoštolskej administratúry biskupom Micha­lom Buzalkom zo Spolku sv. Vojtecha. Buzalka bol jeho predsedom a Š. Uhrín jeho členom. Niektoré správy, ktoré získal B. Jaško z ďaleko­pisov na povereníctve vnútra, sa týkali odpo­čúvania konferencie cir­kevných predstaviteľov v Starom Smokovci prí­slušníkmi ŠtB. Štefan Uhrín preto navštívil Bu­zalku a oboznámil ho s obsahom týchto správ. Uhrínova výpoveď o návštevách u biskupa bola neskôr použitá aj v procese s tromi sloven­skými biskupmi – gréc­kokatolíkom Pavlom Gojdičom z Prešova a rímskokatolíkmi Já­nom Vojtaššákom zo Spišskej Kapituly a Michalom Bu­zalkom, ktorý prebehol 10. – 13. januára 1951. Gojdiča a Buzalku odsúdili na doživotie, Vojtaššáka na 24 rokov väzenia.

B. Jaško a P. Kalinaj dostali trest smrti obesením. Bolo to z hľadiska vtedajších zákonov primerané?

Áno, z hľadiska vtedajšieho zá­kona 231/1948 Zbierky zákonov to bol primeraný trest. Odsúdení boli za zločiny vyzvedačstva a ohrozenie obrany republiky. Ale presne na takéto prípady bol ten­to zákon napísaný – aby komunis­tická mašinéria mohla poslať ne­pohodlných ľudí na dlhé roky do väzenia alebo na popravisko a všetko vyzeralo navonok legi­tímne.

V prípade Jaška a Kalinaja ma­la výška trestu odstrašiť ostat­ných príslušníkov ZNB od podob­ných pokusov – vynesený rozsudok si museli všetci povinne prečítať.

Bernard Jaško zápisnica o výkone trestu smrti 17. februára 1951

Milosť mu neudelili

B. Jaško požiadal o milosť. Ako na vás zapôsobil text žia­dosti?

Do žiadosti o mi­losť vkladali odsú­denci a ich najbližší príbuzní všetky svoje nádeje, hoci to bolo zbytočné. Strach z popravy je naozaj veľká motivácia, aby sa aj z najtvrdších ľu­dí stali pokorní kajúc­nici. A B. Jaško bol už navyše v čase, keď koncipoval svoju žia­dosť, vyšetrovateľmi fyzicky aj psychicky zlomený človek, kto­rý sa bál smrti a bolo to pri čítaní jeho žia­dosti aj cítiť.

Prečo mu súdna moc túto milosť neu­delila? Čo by zname­nalo udelenie milos­ti? Zmenšenie trestu zo smrti obesením na doživotie?

O všetkých vynese­ných rozsudkoch smrti počas komunis­tickej totality neroz­hodovala súdna moc, ale komisie, tzv. Bez­pečnostné päťky. Do jesene roku 1950 to bola Bezpečnostná komisia ÚV KSČ, po­tom špeciálna komi­sia na čele s minis­trom spravodlivosti Štefanom Raisom a ministrom národnej bezpečnos­ti Ladislavom Kopřivom. Ďalšími členmi komisie boli Osvald Zá­vodský – veliteľ ŠtB, Karel Šváb – námestník ministra národnej bezpečnosti, a námestník minis­tra spravodlivosti Karel Klos. Tá­to komisia neodporučila milosť Jaškovi a Kalinajovi na svojom zasadnutí 18. októbra 1950. Ude­lenie milosti nebolo možné najmä v prípade ako B. Jaško a spol., keďže odsúdenci pochádzali z ra­dov ZNB, ktorý mal strane slepo slúžiť. A komunistické vedenie nikdy nepremeškalo príležitosť zastrašiť ľudí exemplárnym tres­tom.

Čo znamenal súdny proces B. Jaško a spol.? Spôsobil nejakú zmenu povedzme v samotnom Zbore národnej bezpečnosti?

Určite áno. Všetky procesy, kto­ré boli komunistami servírované nejakému okruhu divákov, mali za úlohu v nich vyvolať nenávisť voči nepriateľom štátu a zrad­com, predpokladal sa však aj za­strašujúci účinok. V ZNB mohol zapôsobiť tak, že zastrašených ešte viac zastrašil, nebojácnych však možno utvrdil v ich presved­čení, že nie sú sami, kto komuniz­mu vzdoruje.

Cena za zachovanie si svedomia

Čím vás zaujal proces s B. Jaškom a spol., že ste sa rozhod­li venovať sa súdnemu procesu s ním? Aké zdroje informácií ste použili pri skúmaní tohto prí­padu?

K téme procesu s černovským rodákom B. Jaškom a spoločník­mi som sa dostal vďaka profeso­rovi Róbertovi Letzovi, ktorý na Trnavskej univerzite v rámci vo­liteľného predmetu prednášal o prenasledovaní kresťanov na Slo­vensku po druhej svetovej vojne až do roku 1989. Keďže som chcel písať diplomovú prácu o prena­sledovaní občanov Slovenska ko­munistickými represívnymi zlož­kami, navrhol mi spracovanie tohto procesu, ktorý ešte dovtedy nikto komplexne nespracoval.

Svoje bádanie som začal v Ar­chíve ministerstva vnútra SR, kde sa nachádza súdny spis, a v Archí­ve Ústavu pamäti národa, kde sú osobné vyšetrovacie spisy s pro­tokolmi o výpovediach všetkých súdených v tomto procese. V ÚPN som pokračoval v práci na tomto prípade a výsledkom je moja mo­nografia.

Ako vy hľadíte na osobu B. Jaška a s ním spojené udalosti z 50. rokov?

Tragický osud Jaška a Kalinaja, ale aj ich odhodlanie vzdorovať komunistickej diktatúre spôso­bom, ktorý si vybrali, ovplyvnili môj pohľad na komunizmus rov­nako, ako iné procesy z doby ne­slobody, ktoré boli tým najprí­zemnejším, čo mohol tento zvrhlý režim vytvoriť. Ale ich prí­beh je dôkazom, že aj v tak veľmi napätom období, v ktorom žili, sa dá zachovať česť a svedomie, aj keď cena je niekedy príliš vyso­ká.

*****

Vyšlo pôvodne v ružomberskom Spoločníkovi 5. novembra 2006. Publikované so súhlasom redakcie.

Aktualizované 14. júla 2025.