Emmanuel Carrère napísal vynikajúce dielo Kráľovstvo o jeho osobnom duchovnom putovaní.
Aká cesta vedie do Božieho kráľovstva?
Výborne napísaná kniha je aj výborne preložená vďaka prekladateľke Kristíne Svrčkovej, ktorá sa špecializuje na preklad anglofónnej a frankofónnej prózy. Carrèrovo dielo pozná detailne a stalo sa témou nášho rozhovoru.
Kráľovstvo je veľké dielo, ktoré má čo povedať
Pri kúpe svojej prvej knihy od Emmanuela Carrèra mi pomohlo nielen nepriame odporučenie od speváka Nicka Cavea, ale aj reklamný slogan vydavateľa i predajcu: „Carrèrovo Kráľovstvo je výnimočné dielo, ktoré sa vymyká všetkým literárnym škatuľkám.“ Som dôverčivý, ale dvakrát meriam, kým raz strihám. Môžem strihnúť: tieto slová platia, dielo je vymykajúce. Ako zapôsobilo na vás?
Páči sa mi vaša slovná hra a myslím, že dielo trefne zhŕňa: je vymykajúce. Tento pútavý príbeh o počiatkoch kresťanstva a súčasne autentická spoveď autora o jeho duchovnej ceste od ateistu cez veriaceho až k nevediacemu ma obsahovo veľmi nadchol. Obdivujem Carrèrov plynulý štýl, intelekt a rozhľad, no najviac si vážim jeho úprimnosť, s ktorou túto osobnú knihu napísal. Myslím si, že Kráľovstvo je veľké dielo, ktoré má ľuďom naprieč spektrom, veriacim, alebo neveriacim, čo povedať.
Autor musí originál dobre napísať, prekladateľ ho musí dobre preložiť a redaktor dobre zredigovať.
Slovenský preklad sa číta hladko, ľahulinko, veľmi príjemne. Je to vaším prekladom alebo už samotný francúzsky originál plynie ako po masle?
Veľmi sa teším, že čítanie Kráľovstva bolo pre vás príjemným zážitkom. Myslím si, že pri dobrom preklade zohrávajú dôležitú úlohu tri postavy: autor musí originál dobre napísať, prekladateľ ho musí dobre preložiť a redaktor dobre zredigovať. Som veľmi vďačná, že som mala česť toto skvelé Carrèrovo dielo preložiť a že pani redaktorka Mirka Vallová po mne preklad výborne zredigovala. Carrère píše hladko, plynule, je to pedant, ktorý svoje vety šperkuje do dokonalosti. Úlohou prekladateľa a redaktora je, aby sa tento jeho štýl preniesol aj do prekladu diela.
Ako sa vám teda prekladalo? Kráľovstvo písal Emmanuel Carrère niekoľko rokov, vašu prácu ste zrejme museli stihnúť o čosi skôr (úsmev.)
Áno, svoju prácu som musela stihnúť o čosi rýchlejšie, no vydavateľstvo mi poskytlo dostatok času, i keď ja mám pocit, že ho nie je nikdy dosť. S odstupom času vnímam text opäť trochu inak a mám chuť ho prerobiť. Vtedy mi pomáha nejaký deadline, dokedy musím dielo odovzdať a nechať ho žiť si svoj život. Preklad Kráľovstva bol náročný, jednak svojím objemom (500 strán), jednak obsažnosťou: autor zabŕda do filozofie, histórie, náboženstva, filmografie, literatúry, veľa cituje alebo parafrázuje. Veľkou výzvou boli pre mňa práve citáty / parafrázy z Biblie, keď som si musela zvoliť, ktorého slovenského prekladu sa budem pridŕžať, ako budem parafrázovať.
Dobrý prekladateľ je dokonalý čitateľ
Autor je známy stieraním hraníc medzi fikciou a realitou, dá sa bez väčších ťažkostí vstúpiť do bludiska, kde nemusíme vždy rozlíšiť, či autor opisuje skutočné udalosti alebo si ich vymýšľa či dotvára. Nestratili ste sa aj vy v preklade? Museli ste prísne odlišovať fakty od invencie alebo to pre preklad nebolo dôležité?
Ak som sa aj pri čítaní textu stratila, dôležité bolo, aby som sa ešte pred prekladom toho miesta našla – prekladateľ musí textu úplne rozumieť, aby ho mohol dobre preložiť. Na vysokej nám zvykli hovoriť, že dobrý prekladateľ je dokonalý čitateľ, ktorý musí každú vetu rozobrať na súčiastky. Ak v tom zlyhá, zachrániť ho môže už len dobrý redaktor, ktorý text pri redigovaní porovnáva s originálom.
Myslím si, že fakty od invencie nie je pri preklade potrebné striktne odlišovať, dôležité je textu úplne rozumieť. Faktické údaje ako názvy, dátumy či konkrétne udalosti však treba overovať. Stáva sa, že sa aj autor pomýli a vtedy je dôležité chyby v preklade nezopakovať.
Predstavivosť a neustála inovácia sú však jednoznačne motorom umenia i ľudského pokolenia
Nielen v literatúre sa občas stierajú hranice medzi vymysleným a skutočným. Je práve stieranie či prekračovanie hraníc to, čo nás posúva ďalej?
Asi ako sa to vezme. Ak nás takéto snenie vedieť k tvorivosti ducha alebo nám napríklad pomáha prekonávať neľahkú životnú realitu, môžeme povedať, že nás posúva ďalej. Problém nastáva, ak žijeme viac vo sne ako naozaj, ak priveľa rojčíme: vtedy sa nám môže stať, že sa v reálnom živote skôr zasekneme. Predstavivosť a neustála inovácia sú však jednoznačne motorom umenia i ľudského pokolenia ako takého. Bez nich by sme tu dnes neboli.
Carrère si prešiel všetkými štádiami duchovného života
Kráľovstvo vnímam ako osobné putovanie autora, kde opisuje kapitoly svojho života: náboženskú konverziu, obdobie zapálenej a dennodennej katolíckej viery, napokon rozhodnutie opustiť túto cestu. Emmanuel Carrère sa však nepovyšuje – ani nad seba samého vo svojom katolíckom období, ani nad ostatných. Píše, že chcel lepšie pochopiť samého seba. Ako ste čítali toto dielo vy? Čím sa stalo pre vás?
Carrère je podľa mňa čitateľovi sympatický práve preto, že si prešiel všetkými štádiami duchovného života a každý sa v ňom môže nájsť. Snaží sa o sebe hovoriť úprimne, kriticky, no ako vravíte, nepovyšuje sa nad toho, kým bol, aj keď ním už nie je a nerozumie ako ním byť mohol. A v tom vidím silný odkaz – prijať to, akí sme boli kedysi, náš vývoj, bez posudzovania, snažiť sa pochopiť. Byť zmierlivý k ľuďom s iným názorom, keď vidíme, čomu sme v istej fáze života sami dokázali veriť. Znova sa naučiť viesť dialóg, taký potrebný v dnešnej spoločnosti.
S Kráľovstvom som strávila približne dva roky a musím priznať, že ma ovplyvnilo. Nachádzala som sa v Carrèrových úvahách, stalo sa mi spoločníkom na vlastnej ceste hľadania.
Čo bola pre vás najobľúbenejšia či najzaujímavejšia časť samotnej knihy? Z čoho ste mali najsilnejší zážitok?
Silných zážitkov Kráľovstvo ponúka naozaj mnoho, no najsilnejším bolo pre mňa asi posledných 15 strán, na ktorých autor popisuje svoju skúsenosť s umývaním nôh na duchovnej obnove, kam ho pozvala jedna jeho dopisovateľka. Napriek svojej neviere na týchto stránkach vzdáva kresťanstvu hold, a je „nútený priznať, že v tento deň […] na chvíľu zažil, čo je to Kráľovstvo.“ Graduje emóciu v cieľovej rovinke a svoj dlhý, vyčerpávajúci duchovný maratón ukončuje v knihe výstižným „Neviem.“.
Je Kráľovstvo škandalózne?
V denníku Guardian napísal recenziu profesor Tim Whitmarsh, ktorý Kráľovstvo považuje za šokujúce a brilantné. „To, čo šokuje, nie je demystifikácia prvých desaťročí kresťanskej cirkvi. Nie je to ani občasná sexualizácia tohto príbehu. Nie je to ani použitie vedeckých metód uprednostňovaných teológmi na útok na teológiu samotnú. Skutočným škandálom tejto knihy je jej neúprosný narcizmus. Len niekto s Carrèrovým obrovským egom mohol znovu vymyslieť príbeh ranej cirkvi ako podobenstvo pre svoj vlastný život (a možno aj vice versa).“
Je podľa vás práve autorov narcizmus škandalózny? Autora je v knihe „veľa“, ale neprekážalo mi to, ide o jeho tvorivý prístup, ktorý je bravúrne zvládnutý – takže som pristál na jeho hru.
Myslím si, že profesor Whitmarsh tu slovo „škandalózny“ použil s úsmevom v kútiku úst. Autorov „škandalózny“ narcizmus je podľa mňa najmä veľmi hravý, práve preto, že si ho uvedomuje, vie s ním pracovať. Ku Kráľovstvu neodmysliteľne patrí a myslím, že práve on je zodpovedný za to, že príbeh baví „veľkých“ i „malých“ čitateľov.
Zmenil sa v niečom váš pohľad povedzme na kresťanstvo, vieru alebo zmŕtvychvstanie po prečítaní a preložení Carrèreho Kráľovstva?
Možno už nevnímam kresťanstvo a vieru tak čierno-bielo ako predtým, no viac v odtieňoch šedej. Možno sa na autorov novozákonných kníh pozerám trochu viac ako na spisovateľov, nie čisto dokumentaristov. Možno sa naozaj celý ten príbeh skončil tak, že „nepovedali nikomu nič, lebo sa báli“. Ktovie. (úsmev)
***
Publikáciu a preklad publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
***
titulný obrázok (pretočený, s filtrom): Jan van Scorel – Zázračný rybolov (druhá polovica 16. storočia, zo zbierok SNG, zdroj: Webumenia.sk)
foto: archív K. Svrčkovej
Pôvodne vyšlo 1.5.2024, aktualizované 26.8.2024.