Už od 6. marca si môžete pozrieť nový film Manželstvá z tlakového hrnca, ktorý sa bližšie pozrel na to, ako páry prekonávajú svoje vzťahové krízy. Sú to „dokonalé príbehy nedokonalých manželstiev“. Na túto tému sa rozprávame s režisérkou nového dokumentu Líviou Halmkan.
Manželské krízy: jedna polovica ich prekoná, druhá sa rozvedie
Prečo ste sa rozhodli filmovo a dokumentačne spracovať manželstvá, ktoré si prešli krízou?
Pretože o takýchto manželstvách sa hovorí veľmi málo. Ak manželia prekonajú nejaké ťažké obdobie, sú celí radi, že to prežili a ich príbeh “ostáva doma”. Je pochopiteľné, že sa chceme deliť len o svoje triumfy a nie o svoje zlyhania. Ale ono to potom navonok vyzerá tak, že manželstvá krízy nemávajú a ak áno, tak sa majú končiť rozvodom. Z môjho prieskumu mi ale vyšlo niečo iné. Drvivá väčšina manželstiev vraj krízu v nejakom období má a polovica z nich ju prekoná. Tá druhá sa rozvedie.
Čiže to vnímame tak, že buď je manželstvo úspešné, to znamená, že sa borí len s malými problémami, alebo je neúspešné, lebo má veľké problémy a to znamená, že je čas na rozvod. Spolu so Stanom a Máriou Piatrik, ktorí sú spoluatormi filmu, sme chceli ukázať, že aj veľké problémy sa prekonávať dajú. Naša snaha je inšpirovať ľudí, že vzťah aj po veľmi ťažkých skúškach vie byť silný.
Za filmom stojí okrem nás troch aj občianske združenie Fórum života. Toto združenie má na svojom konte niekoľko výborných projektov, Tlakový hrniec je len jeden z nich. Robia osvetu tak, že ukazujú, ako sa ťažké situácie dajú riešiť, aj keď sa zdá, že dobré riešenie neexistuje. Preto myšlienku tohoto film veľmi uvítali a samotný vznik filmu podporili.
Ako vlastne kríza v manželstve začína? Čo sú varovné znaky?
To by asi bola otázka na niekoho, kto sa vzťahom venuje odborne. Súdiac podľa príbehov, ktoré sme natáčali, bolo zjavné, že každé manželstvo má svoj unikátny príbeh, ktorého kríza mala úplne iný začiatok. Neviem či to viem nejako zovšeobecniť. Väčšinou to ale asi bolo tak, že jeden z páru nevedel alebo nechcel hovoriť o svojom vnútornom svete a nechcel “dnu” pustiť svojho partnera. Alebo aj hovoril, no cítil sa nevypočutý.
Deti: Aby sa pár nerozišiel
Keď do manželstva prídu deti, čo to robí s krízou? Aký to má vplyv na jej zvládanie?
Znova súdiac z príbehov, ktoré sme natáčali, prítomnosť detí v rodine bol silný argument, prečo ísť ďaleko za svoje hranice a urobiť maximum pre to, aby sa pár nerozišiel. Otázne samozrejme je, či je v konečnom dôsledku lepšie vystaviť deti nefunkčnému vzťahu, z ktorého sa oni učia mylné vzorce pre svoje budúce vzťahy? Túto otázku sama nemám dosť dobre zodpovedanú.
Je znesiteľné, ak dieťa vidí svojich rodičov hádať sa, pokiaľ ich vidí aj uzmieriť sa.
Verím ale, že je znesiteľné, ak dieťa vidí svojich rodičov hádať sa, pokiaľ ich vidí aj uzmieriť sa. Pokiaľ vidí, že po hádke nasleduje aj láska. Niektorí protagonosti filmových príbehov sa hádali niekoľko rokov, prežívali dlhé dusné obdobia, v ktorých vychovávali svoje deti. To znie priam toxicky. Ale tie deti nakoniec zažili aj to, že rodičia sa po rokoch zmierili, zblížili a odpustili si. Verím, že ich deti budú z toho pozitívne čerpať aj do svojich vlastných manželstiev.
Kríza medzi manželmi môže mať rozmanitú podobu. Ako to bolo vo vašom osobnom prípade? Čítal som, že ste si ňou tiež prešli. Čo vám ju pomohlo prekonať?
Napriek tomu, že presviedčam ľudí, aby o svojich krízach hovorili, ja osobne v tomto čase o sebe hovoriť príliš nechcem. Viem, že na to dozrie čas, ale nateraz niektoré veci nechcem verejne otvárať. Môžem len povedať, že keď bolo najhoršie, často ma napadol príbeh jedného manželského páru, ktorý prekonal neznesiteľne komplikovanú situáciu. Ja som ich poznala už ako zocelený, silný, šťastný pár, ale viem, že v minulosti to mali šialené. Hovorila som si: ak oni dali tamto, a sú napriek tomu dnes šťastní, tak ja musím dať toto a azda sa aj nám podarí byť ešte niekedy šťastní. A podarilo sa (úsmev).
Riešenie manželskej krízy: Chceme riešiť problém a sme zodpovední
Váš film chce ukázať, že kríza nemusí skončiť vždy len rozchodom alebo rozvodom. Čo podľa vás je ten faktor, ktorý spôsobuje, že manželstvo prežije aj krízu?
Faktor číslo jeden je, že v nejakom čase sa obaja partneri stretnú v túžbe a intenzite ich problém vyriešiť. A zoberú za to aj plnú zodpovednosť. Niekedy to trvá, kým sa takto stretnú. Napríklad najprv chce veci riešiť ona, ale on nechce, tak to ona vzdá a on sa potom spamätá a chce problém riešiť on, ale medzitým ona už nechce. Je dôležité, aby sa obaja stretli a riešili problém naraz. Obrazne povedané, aby nestáli proti sebe, ale aby sa postavili vedľa seba a stáli spolu proti problému, ktorý potrebujú vyriešiť.
Prečo to nevzdať? Pretože my ľudia nie sme vytesaní do kameňa a meníme sa.
Napriek pozitívnemu signálu vyslanému vaším filmom sa však zdá, že veľa párov krízu, žiaľ, nezvládne, napokon o tom svedčia aj rozvodové štatistiky. Máte odporúčanie, prečo to nevzdať?
Prečo to nevzdať? Pretože my ľudia nie sme vytesaní do kameňa a meníme sa. Tak ako k zlému, tak aj k dobrému. Keď sme čerstvo zamilovaní, zdá sa nám nepredstaviteľné, že raz si budeme liezť na nervy, že raz si urobíme tie najhoršie podrazy. Myslíme si, že naša láska je vytesaná do skaly, nemenná, večná. Ale nie je. Takisto nie je večná a nemenná frustrácia alebo zlomená dôvera. Možno som naivná, ale naozaj si myslím, že pokiaľ to tí dvaja chcú, tak prekonajú čokoľvek.
Mladí sa manželstva boja, ale túžia po ňom
Ste lektorkou, ktorá chodí po stredných školách a diskutuje s mladými. Čo vám tieto skúsenosti dali? Čo ste sa od stredoškolákov naučili?
Obdivuhodné je, že napriek tomu, že asi polovica študentov vyrastá v nekompletnej rodine, a teda manželstvo svojich rodičov nezažili práve v najlepšom svetle, drvivá väčšina sa sobášiť chce. Neodradilo ich to, ani nie sú znechutení. Manželstva sa síce boja, ale chcú ho. Taká silná je túžba po skutočnej láske a intimite. Mňa osobne to celkom dojíma. Očakávala som, že študenti budú skôr ťažko cynickí.
„Áno, sme nedokonalí, nevyspytateľní, a práve preto sa potrebujeme navzájom, a možno aj Bohu zaviazať, že urobíme všetko preto, aby to medzi nami ako partnermi a aj ako rodičmi fungovalo.“
V čom vidíte význam a hodnotu manželstva?
Medziľudské vzťahy sú komplikované, pretože my ľudia nie sme úplne jednoduchí. Sme nevyspytateľní a často nerozumieme ani len sami sebe. Ak do toho ešte pridáme nevyspytateľnosť života ako takého, tak ostať žiť v jednom celoživotnom vzťahu je možno pre nás tá najväčšia výzva, ktorú chceme zvládať. Nemusíme, ale chceme. Ľudia ktorí vstupujú do manželstva, v podstate verejne prehlasujú: „Áno, sme nedokonalí, nevyspytateľní, a práve preto sa potrebujeme navzájom, a možno aj Bohu zaviazať, že urobíme všetko preto, aby to medzi nami ako partnermi a aj ako rodičmi fungovalo.“ Je to poriadne trúfalé, ale zdá sa, že naprieč históriou, geografiou a civilizáciami sme nič lepšie nevymysleli.
foto: archív L. Halmkan
Vyšlo na Otcom.sk 24.2.2020.