Predtým, ako som mal deti, som sa bál mať deti. Až do tej doby som sa cítil voči deťom tak, ako sa mladý Augustín cítil pre cnostný život. Bolo mi smutno, keď som si myslel, že nikdy nebudem mať deti. Ale chcel som ich vtedy? Nie.
Keby som mal deti, stal by som sa rodičom a rodičia, ako som to vedel odmalička, neboli cool. Boli nudní a zodpovední a nebola s nimi žiadna zábava. A aj keď neprekvapuje, že deti by tomu verili, úprimne povedané, ako dospelého ma nič neprinútilo zmeniť svoj názor. Kedykoľvek som si všimol rodičov, ich deti boli ako postrach a oni úbohé štvané stvorenia, dokonca aj keď boli v prevahe.
Keď mali iní ľudia deti, nadšene som im zablahoželal, pretože sa zdalo, že to tak naozaj bolo. Ale vôbec som to necítil. „Radšej ty ako ja,“ myslel som si.
Teraz, keď majú ľudia deti, nadšene im zablahoželám a myslím to naozaj. Najmä pri prvom potomkovi. Mám pocit, že práve dostali ten najlepší darček na svete.
Čo sa, samozrejme, zmenilo je, že mám deti. Z niečoho, čoho som sa obával, sa stalo čosi úžasné.
Čiastočne, a nebudem to popierať, je to kvôli vážnym chemickým zmenám, ktoré sa udiali takmer okamžite, keď sa narodilo naše prvé dieťa. Bolo to, akoby niekto zapol vypínač. Zrazu som začal byť starostlivý nielen voči nášmu dieťaťu, ale aj voči všetkým deťom. Keď som viezol manželku a nového syna domov z nemocnice, blížil som sa k priechodu pre chodcov, zistil som, že uvažujem takto: „Musím naozaj dávať pozor na všetkých týchto ľudí. Každý z nich je niečie dieťa!“
Do istej miery mi teda nemôžete dôverovať, keď hovorím, že mať deti je skvelé. Som skoro ako príslušník nejakého náboženského kultu, ktorý vám hovorí, že budete šťastní, ak sa tiež k tomuto kultu pripojíte – ale len preto, že pridanie sa do kultu zmení vašu myseľ tak, že budete šťastný člen kultu. Ale nie celkom. Boli veci o tom, aké je to mať deti, v ktorých som sa mýlil predtým, než som ich mal.
Napríklad keď som pozoroval rodičov a deti, dopúšťal som sa veľakrát výberového skreslenia (selection bias). Niektorí rodičia si mohli všimnúť, že som napísal: „Kedykoľvek som si všimol rodičov s deťmi.“ Samozrejme, že keď som si všimol deti, tak to bolo vtedy, keď sa veci zhoršovali. Všimol som si ich, až keď boli hlučné. A kde som bol, keď som ich zbadal? Spravidla som nikdy nechodil na miesta, kde boli aj deti, takže som ich stretal len na spoločných „zúžených miestach“, akými sú lietadlá. Čo nie je úplne reprezentatívna vzorka. Lietanie s batoľaťom je niečo, čo baví len veľmi málo rodičov.
Čo som si nevšimol, boli všetky skvelé chvíle, ktoré rodičia s deťmi prežili, pretože bývajú oveľa tichšie. Ľudia o tom veľa nehovoria – je ťažké slovami opísať magickosť a všetci ostatní rodičia o nej aj tak vedia – ale jednou zo skvelých vecí, keď sa deti narodia, je to, že nie je iné miesto, kde by ste boli radšej a nič iné, čo by ste radšej robili. Nemusíte robiť nič zvláštne. Môžete ísť len niekam spolu alebo ich ukladať do postele alebo ich hojdať v parku. Tieto chvíle by ste ale nevymenili za nič iné. Nezvykneme deti asociovať s pokojom, ale pokoj je to, čo cítite. Nemusíte sa poohliadať ďalej, ako tam, kde ste práve teraz.
Predtým, než som mal deti, som zažil chvíle tohto druhu pokoja, ale boli vzácnejšie. U detí sa to môže stať niekoľkokrát za deň.
Ďalším zdrojom údajov o deťoch bolo moje vlastné detstvo a ten bol podobne zavádzajúci. Bol som dosť zlý a vždy som mal pre niečo problémy. Takže sa mi zdalo, že rodičovstvo je v podstate vymáhanie práva. Neuvedomil som si, že sú aj dobré časy.
Pamätám si, ako mi mama raz, keď som mal asi 30 rokov, povedala, že je naozaj rada, že má mňa a moju sestru. Môj bože, pomyslel som si, táto žena je svätá. Vydržala nielen všetku bolesť, ktorej sme ju vystavili, ale vlastne si ju aj užívala? Teraz si uvedomujem, že jednoducho hovorila pravdu.
Povedala, že jedným z dôvodov, prečo si užila rodičovstvo, bolo to, že bolo zaujímavé sa s nami rozprávať. To ma prekvapilo, keď sa mi narodili deti. Nie je to len o tom, že ich miluješ. Stanú sa tiež tvojimi priateľmi. Sú naozaj zaujímavé. A aj keď pripúšťam, že malé deti sú katastrofálne zaľúbené do opakovania (čokoľvek, čo sa oplatí urobiť raz, chcú urobiť päťdesiatkrát), hrať sa s nimi je často skutočne zábavné. To ma prekvapilo. Hranie sa s dvojročným dieťaťom bola zábava, keď som mal dva roky, a určite to nebola zábava, keď som mal 6 rokov. Prečo by sa to neskôr malo znova stať zábavou? Ale stalo sa.
Sú, samozrejme, doby, ktoré sú čistá otročina. Alebo ešte horšie, teror. Mať deti je jednou z tých intenzívnych druhov skúseností, ktoré si možno len ťažko predstaviť, pokiaľ ich nemáte. Ale nie je to iba vaša DNA hľadajúca záchranné člny, ako som implicitne veril pred narodením svojich detí.
Niektoré moje obavy o tom, aké je to mať deti, boli ale pravdivé. Deti zaiste znižujú vašu produktivitu. Viem, že vďaka deťom niektorí ľudia začnú organizovať efektívne, ale ak ste sa už vedeli zorganizovať, máte na to menej času. Obzvlášť budete musieť pracovať podľa harmonogramu. Deti majú rozvrhy. Nie som si istý, či je to tak preto, lebo sú deti také, alebo je to preto, že je to jediný spôsob, ako spojiť ich život s dospelými. Ale ak máte deti, musíte pracovať podľa ich harmonogramu.
Budete mať dosť času na prácu. Nemôžete však nechať prácu, aby sa promiskuitne rozliala po celom vašom živote, ako som to zvykol robiť predtým, než som mal deti. Budete musieť pracovať každý deň v rovnakom čase, či už máte inšpiráciu alebo nie, a niekedy sa stane, že budete musieť prestať, aj napriek prúdiacej inšpirácii.
Dokázal som sa adaptovať na takýto spôsob práce. Práca si rovnako ako láska nájde svoju cestu. Ak sú iba určité obdobia, kedy sa to môže stať, stane sa to vtedy. Takže aj keď toho nestíham toľko ako predtým, ako som mal deti, stále stíham dosť.
Nerád to hovorím, pretože byť ambiciózny vždy patrilo k mojej identite, ale mať deti môže mať za následok, že človek bude menej ambicióznejší. Bolí ma, keď vidím, že som napísal túto vetu. Hanbím sa, aby som sa tomu vyhol. Ale keď tam nebolo niečo skutočné, prečo by som sa hanbil? Faktom je, že akonáhle budete mať deti, pravdepodobne sa o nich budete starať viac ako o seba. A pozornosť je hra s nulovým súčtom. Iba jeden nápad môže byť najlepším nápadom vo vašej mysli. Keď budete mať deti, často to budú vaše deti, a to znamená, že menej často to bude nejaký projekt, na ktorom pracujete.
Mám nejaké hacky, aby som plachtil blízko tohto vetra. Napríklad keď píšem eseje, premýšľam nad tým, čo by som chcel, aby vedeli moje deti. To ma vedie k tomu, aby som robil veci správne. A keď som písal Bel, povedal som svojim deťom, že keď to dokončím, vezmem ich do Afriky. Keď hovoríte také veci malému dieťaťu, chápu to ako váš sľub. Čo znamenalo, že to musím dokončiť, inak im zoberiem cestu do Afriky. Možno ak budem mať šťastie, môžu ma takéto triky posunúť vpred. Ale vietor tadiaľ fúka, o tom niet pochýb.
Na druhej strane, čo sú to za slabé ambície, ak neprežijú to, že máte deti? To máte iba tak málo nazvyš?
A hoci deti môžu deformovať môj súčasný úsudok, zatiaľ ešte neprepísali moju pamäť. Pamätám si úplne dokonale, aký bol život predtým. Dosť na to, aby mi niektoré veci chýbali, ako napríklad schopnosť okamžite odletieť do inej krajiny. To bolo také super. Prečo som to nikdy neurobil?
Vidíte, čo som urobil? Faktom je, že väčšinu slobody, ktorú som mal pred tým, ako som mal deti, som nikdy nevyužil. Zaplatil som za to osamelosťou, ale nikdy som to nevyužil.
Predtým, ako som mal deti, som mal veľa šťastných období. Ale ak spočítam šťastné chvíle, nielen potenciálne šťastné, ale skutočné šťastné chvíle, je ich s deťmi viac ako predtým, keď som deti nemal. Teraz ich mám prakticky kedykoľvek, takmer vždy pred spaním.
Skúsenosti rodičov sa veľmi líšia a viem, že som mal šťastie. Myslím si však, že obavy, ktoré som mal pred narodením detí, musia byť celkom bežné a súdiac podľa tvárí ostatných rodičov, keď vidia svoje deti, musí byť bežné aj šťastie, ktoré deti prinášajú.
Paul Graham
Autor je počítačový vedec, podnikateľ a spoluzakladateľ investičnej firmy Y Combinator, ktorá podporila vznik takých start-upov ako Airbnb, Dropbox alebo Reddit.
Originál: Having Kids, december 2019, bol zverejnený na stránke PaulGraham.com. Zverejnené so súhlasom autora.
Pôvodne zverejnené na Otcom.sk 9. novembra 2020.