Režisér Marek Poláček má na svojom konte už 45 dokumentárnych filmov.
Najnovšie prichádza s témou činnosti Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky, ktorú spracoval ako príbehy siedmich kňazov na miestach, kde sa človek za bežných okolností nedostane. Horská služba, ženská väznica, colný úrad, výcvik nových vojakov, biskup cvičiaci s činkami…
To všetko – a oveľa viac – uvidia diváci už na sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Film prvýkrát odvysiela RTVS Dvojka v piatok 15. septembra 2023 o 21.05 hod.
Ordinariát funguje už 20 rokov. Čo znamená pre vás? Nie ste ani hasič, ani policajt, ani vojak. Máte teda ako „civil“ možnosť niekde zažiť to, čo ordinariát ponúka?
Svet ozbrojených zložiek som až do času, kedy som začal nakrúcať film o ordinariáte, vnímal skôr negatívne. Teraz si tých ľudí oveľa viac vážim a som im vďačný.
Svet ozbrojených zložiek som až do času, kedy som začal nakrúcať film o ordinariáte, vnímal skôr negatívne. Policajtov som registroval najmä ako tých, ktorí mi dávajú pokuty. Hasičov ako príslušníkov, ktorí sa väčšinu času nudia na hasičskej stanici a občas idú na výjazd. Armádu ako neviditeľnú zložku, ktorú možno hádam by ani nebolo treba… Teraz si tých ľudí oveľa viac vážim a som im vďačný za to, že sa starajú o poriadok a bezpečie v našej krajine, že dohliadajú na spravodlivý výber daní, že za našu vlasť a za nás občanov sú ochotní veľa riskovať a dokonca aj obetovať vlastný život.
V piatok 15.9.2023 majú premiéru Kňazi v uniformách. Ako a prečo vznikli?
Film sleduje službu ordinariátu počas dvadsiateho roku jeho činnosti. S myšlienkou nakrútiť film prišiel biskup František Rábek už pred jeden a pol rokom. Takže sme mali dostatok času vybrať zaujímavého kňaza z každej zložky štátu, kde ordinariát pôsobí. A obdobie jedného roka prinieslo veľa zaujímavých udalostí a možností na filmovanie. Siedmich kňazov ordinariátu sme si rozdelili šiesti režiséri podľa toho, kto v akej časti Slovenska býva a k akej ozbrojenej zložke má najväčší vzťah. Napríklad sestra Ivica Kúšiková, ako jediná režisérka medzi nami, si vybrala ženskú väznicu v Levoči.
S akými pocitmi očakávate premiéru?
Kňazi v uniformách sú dobre namiešaný dokument, ktorý má aj hlboké myšlienky, aj napätie, aj dojímavé a vtipné momenty.
Som zvedavý, ako budú diváci vnímať, sám to už vôbec neviem posúdiť, ten materiál som videl hádam aj stokrát. Dva dni pred televíznou premiérou sme mali malú predpremiéru v projekčnej sále RTVS a spätná väzba by sa dala zhrnúť takto: dobre namiešaný dokument, ktorý má aj hlboké myšlienky, aj napätie, aj dojímavé a vtipné momenty. Strih nie je ani prirýchly, ani pomalý. Hudba umocňuje emóciu a kamera prináša prekvapivé zábery. Napríklad samopaly v kaplnke. Film má viac vrstiev a tým si ho môže divák pozrieť aj viackrát bez toho, aby sa nudil. A inak ho bude vnímať na Dušičky a inak na Vianoce. A niektoré „hefty“ z filmu vraj majú šancu aj zľudovieť… Každý už bude musieť výsledok nášho úsilia posúdiť sám.
V čom sú Kňazi v uniformách iní ako vaše predošlé projekty?
Je to prvý film, ktorý sme nakrúcali viacerí režiséri naraz a tiež prvý film, ktorý sme nakrúcali rok. Aj kameramanov a pomocných strihačov bolo viac. Aj natočeného materiálu bolo úplne najviac, do filmu sme vybrali len tie najlepšie situácie a momenty.
Film má zaujímavý názov. Môžu si vôbec kňazi obliecť uniformu?
Aj reverendu alebo košeľu s kolárikom považujem za uniformu. Kňazi ordinariátu teda majú uniformy minimálne dve – kňazskú a služobnú. A služobné uniformy sú pracovné a slávnostné.
Načo je vôbec potrebná pastorácia v zložkách, akými sú polícia, väzenstvo, horská služba či finančná správa? Nemali by byť striktne oddelené od cirkvi či náboženstva?
Kňazi musia vychádzať za ľuďmi na miesta, kde pracujú.
Práveže po tejto skúsenosti si myslím, že činnosť ordinariátu je prorocká. Že sa všetci môžeme inšpirovať. Kostoly sa pomaly vyprázdňujú, veriacich ubúda. Nie je riešením, aby kňaz sedel na fare a čakal, kedy mu niekto zaklope. Kňazi musia vychádzať za ľuďmi na miesta, kde pracujú. Tak ako vojenský kaplán trávi so svojimi ovečkami každý deň osem hodín v kasárňach, alebo nonstop šesť mesiacov na zahraničnej vojenskej misii, tak by bežní diecézni kňazi mohli okrem nemocníc a škôl chodiť do firiem, podnikov. Prečo by napríklad taká RTVS alebo taká automobilka nemohli mať svojho kňaza, ktorý sa okrem svojich farníkov venuje aj zamestnancom týchto firiem? Veď duchovné povzbudenie a rady potrebujú všetci ľudia a všade. Len musia kňazi prísť za nimi. Časy, kedy to bolo naopak, sa už skončili.
foto: ukážky z filmu Kňazi v uniformách, archív M. Poláčka