Slovo biznis je pre niekoho synonymom obchodu, obchodovania, podnikania, možno až kapitalizmu. Ďalší nad biznisom ohŕňajú nos a radia ho do kategórie slov ako zlodejčina, vykorisťovanie a podobne: „Mnohí ľudia s humanitným vzdelaním (s jeho aristokratickou tradíciou) a so vzdelaním v sociálnych vedách (s ich kvantifikujúcimi, kolektivistickými tradíciami) sú nekriticky protikapitalistickí. Biznis považujú za vulgárny, prízemný a morálne podozrivý.“
Biznis ako poslanie?
Bývalý poradca amerických prezidentov Forda a Cartera Michael Novak nás v knihe Biznis ako poslanie oboznamuje s poznatkom, že mnohí ľudia pracujúci v biznise berú svoju prácu ako poslanie a povolanie. Pre tých, čo sa pohybujú v prostredí biznisu, nie je jedinou motiváciou zarábanie veľkého množstva peňazí. Ide o výzvy, ktorým môžu čeliť. Keď sa tieto výzvy pominú, mnohí biznismeni svoj biznis opúšťajú.
Čo je to vlastne biznis? „Po prvé, biznis je mravne závažná aktivita, ktorú možno vykonávať morálnym i nemorálnym spôsobom. Po druhé, biznis si svojou vnútornou logikou a prirodzenou morálnou gravitáciou vyžaduje morálne správanie. Porušenie tejto logiky, i keď nie vždy, ale veľmi pravdepodobne vedie k osobnej a obchodnej kompromitácii.“
Novak uvádza štyri charakteristiky povolania, ktoré sa nevzťahujú len na biznis, ale dajú sa použiť prakticky na každé povolanie:
(1) povolanie je u každého človeka jedinečné,
(2) povolanie si vyžaduje splnenie určitých predpokladov.
(3) Vyžaduje niečo viac než len želanie. Vyžaduje aj talent.
(4) Iným predpokladom je láska. Nielen k výslednému produktu, ale – ako to vyjadril esejista Logan Pearsall Smith – „skúškou povolania je láska k drine, ktorú obnáša.“
Skutočné povolanie sa prejavuje tým, že jeho výkon v človeku obnovuje pocit radosti a vracia mu chuť pokračovať v diele. Radosť z toho, čo robíme, nemusí mať vždy formu otvoreného pôžitku.
Obyčajne možno povolania ťažko objaviť. Často sa človek pustí po falošných chodníkoch, kým nakoniec objaví ten svoj. Zvyčajne treba prekonať mnoho skúšok, bolestných pádov, falošných nádejí, vyvinúť veľa vnútorného úsilia a trpezlivosti, vyslať veľa modlitieb, kým sa ukáže svetlo.
Pre niekoho je biznis poslaním. Ale aké je poslanie biznisu? „Poslaním biznisu je podpora reality a povesti kapitalizmu, demokracie a morálnych cieľov kdekoľvek. V žiadnom prípade ním nie je podrývanie týchto hodnôt.“
Ľudia v biznise a náboženstvo
„Nie všetci, ale prevažná väčšina pracovníkov v biznise je veriaca. Mnohí z nich sú presvedčení, a to aj napriek malej podpore svojho povolania zo strany duchovenstva, že práca, ktorú konajú, je morálna.“
Novak religióznosť biznismenov ilustruje na mnohých príkladoch, mimochodom aj na príklade Kennetha Laya, zakladateľa najväčšej americkej spoločnosti predávajúcej prírodný plyn v Spojených štátoch, dnes už neslávne známeho houstonského Enron Corp (Enron okrem prírodného plynu obchodoval so stovkami iných produktov).
Ken Lay (64) bol v máji 2006 súdom uznaný vinným vo všetkých šiestich bodoch obžaloby. Definitívny rozsudok a výška trestu budú vynesené pravdepodobne 11. septembra 2006. Lay spolu s ďalšími riaditeľmi Enronu mal vedieť o miliardových dlhoch, podvodoch a nekalých machináciách.
Michael Novak cituje Laya: „Vyrástol som ako syn baptistického duchovného. V tomto prostredí som bol vystavený nielen právnemu, morálnemu a etickému pôsobeniu, ale i všetkému, čo s tým súvisí z hľadiska riadenia organizácií a ľudí. Vždy som veril a verím, že jednou z najuspokojujúcejších vecí je vytvorenie vysoko morálneho a etického prostredia, v ktorom má každý človek možnosť a podporu realizovať svoj Bohom daný potenciál.“
Novak nemohol mať poňatie, čo sa deje v Enrone, špina vyplávala na povrch až niekoľko rokov neskôr po napísaní knihy. Lay možno neskôr poslúži ako prototyp osoby, ktorej slová nenachádzajú uplatnenie v skutkoch. Jedno hovoriť, druhé konať.
Ľudia v biznise a morálka
Novak vymenúva tri kardinálne cnosti biznisu: cnosť tvorivosti, cnosť budovania spoločenstva a cnosť praktického realizmu.
„Etika biznisu znamená oveľa viac než len dodržiavanie občianskych zákonov a neporušovanie morálneho zákona. Znamená vytvorenie vízie a vybudovanie nového typu sveta, založeného na princípoch osobnej tvorivosti, spoločenstva, realizmu a ďalších cností podnikania. Znamená rešpektovanie práva chudobných na vlastnú osobnú ekonomickú iniciatívu a svoju vlastnú tvorivosť. Znamená vytvorenie kultúry hodnej slobodných občanov – na prospech chudobných a na väčšiu slávu Božiu.“
Ku kapitalizmu
Michael Novak je obhajcom kapitalizmu. Lebo „(1) kapitalizmus pomáha chudobným zbaviť sa chudoby lepšie ako hociktorý iný systém a (2) kapitalizmus je nevyhnutnou podmienkou úspechu demokracie. … Kapitalizmus je – v porovnaní so socializmom a tradičnými ekonomikami tretieho sveta – lepší pre chudobných. Jasným dôkazom tohto tvrdenia sú migračné schémy chudobných z celého sveta. Z ktorých krajín odchádzajú a kam prichádzajú? Druhý spôsob, ponúkajúci jasný dôkaz, je spýtať sa akéhokoľvek publika, v ktorejkoľvek kapitalistickej krajine, koľko generácií vo svojej rodinnej histórii musia ísť späť, kým narazia na chudobných predkov. Veľká väčšina ľudí v Spojených štátoch nemusí ísť ďalej ako na úroveň svojich rodičov alebo starých rodičov. Roku 1900 žila väčšina Američanov v pohodlnej vidieckej chudobe.“
Nositeľ Templetonovej ceny Michael Novak však nie je nekritickým zástancom kapitalizmu: „Jednou zo štrukturálnych a vrodených morálnych slabostí kapitalizmu ako systému je, že tvorivosť, vynaliezavosť a duch preverovania všetkého, teda vlastnosti, ktoré robia kapitalizmus dynamickým, vyžadujú si veľkú ľudskú obeť, často i na najvyšších postoch v riadení a medzi investormi. Veľký ekonóm Joseph Schumpeter túto črtu systému nazval „tvorivou deštrukciou“.
Mnohé nové technológie spôsobujú, že staré technológie – a priemysel či firmy na nich postavené – sa stávajú zastaranými a prekonanými. Na dôvažok, firmy, ktoré nevedia dostatočne využiť svoj hodnototvorný potenciál, stávajú sa korisťou kupcov, ktorí dokážu čo najefektívnejšie premeniť existujúce zdroje. V oboch prípadoch prichádza o prácu množstvo ľudí – niekedy odvrchu firmy dolu, najčastejšie na nižších úrovniach, čo môže byť príčinou mnohých osobných tragédií.“
Novak v knižke Biznis ako poslanie inštaluje pojem demokratický kapitalizmus (chcel dokonca na toto slovo získať copyright). Kapitalizmus je podľa neho klinom, ktorý zasadením do totalitných štátov privádza nedemokratické krajiny na cestu demokracie. Pre demokraciu a kapitalizmus je dôležitá existencia právneho štátu, obmedzená vládna moc a ochrana práv jednotlivcov a menšín.
Pro- i protibiznisové názorové tábory by mali vziať do rúk publikáciu Američana so slovenskými koreňmi Michaela Novaka Biznis ako poslanie. A nielen vziať do rúk, ale ju aj prečítať. Každý sa dozvie čosi nové.
„Tí, ktorých povolaním je biznis, by si mali čo najskôr uvedomiť, že toto povolanie, viac než sa im pôvodne zdalo, vedie k dávaniu – a k potrebe učiť sa ešte jednému zušľachťujúcemu umeniu, umeniu dávať.“
Vyšlo na portáli Pravé spektrum 27. júna 2006.