Menej záujemcov o prácu, ale zas vyššia šanca na získanie nového zamestnania. Už polroka platí povinnosť v pracovných inzerátoch zverejňovať najnižšiu ponúkanú mzdu. Zamestnávateľ teda nemôže v pracovnej zmluve dohodnúť nižší plat, než aký inzeroval vo svojej pracovnej ponuke. Čo na to hovoria agentúry?
ANKETA: Akú máte skúsenosť s touto úpravou? Uľahčilo vám to obsadzovanie pozícií? Pocítili ste nárast či, naopak, zmenšenie počtu uchádzačov o zamestnanie? Stali sa vyjednávania o plate počas výberového konania jednoduchšie? Hodnotíte túto zmenu ako prínosnú?
Nikola Richterová, PR manažér, Profesia.sk:
Obrázok ukazuje, že od 1. mája sa nám výrazne zmenilo rozloženie ponúk s platovou informáciou a bez nej. Momentálne platí, že v približne 92 percentách ponúk je uvedená mzda. Predpokladáme, že 100% to nebude nikdy, nakoľko v našej ponuke sú aj ponuky na prácu do zahraničia, verejnej správy, alebo prípady, keď hľadajú zamestnávatelia výlučne živnostníkov – teda prípady, na ktoré sa zákon o povinnom zverejňovaní platov v ponukách nevzťahuje. Aj nás prekvapilo, že zamestnávatelia vo väčšine prípadov uverejňujú mzdy, ktoré sa podobajú priemerným mzdám na daných pozíciách. Minimálna mzda bola doposiaľ zverejnená iba v 1,6% prípadoch.
Čo sa týka samotných reakcií uchádzačov, ukázalo sa, že počet reakcií na inzerát s uvedenou mzdou je vyšší, ako tomu bolo v apríli, či v marci. Čo sa však týka ponúk, ktoré nemajú uvedenú mzdu v inzeráte, vidíme, že uchádzači ich vnímajú negatívne, čo spôsobilo, že priemerný počet reakcií na jednu ponuku bez mzdy klesol o takmer polovicu. Uchádzači si už ponuky bez mzdy automaticky zaraďujú ako porušenie zákona. Bohužiaľ, deje sa tak často aj vtedy, ak ide o ponuku, ktorá zákonu nepodlieha. Z tohto dôvodu často vidíme prípady, keď zamestnávatelia zverejňujú mzdy aj vtedy, ak im to neprikazuje zákon. Snažia sa totiž takýmto spôsobom zvýšiť počet uchádzačov, ktorí prejavia záujem o dané pracovné miesto. V tomto prípade však musíme upozorniť uchádzačov, že pri takýchto zamestnávateľoch si treba uvedomiť, že tak, ako im novela neprikazuje povinne zverejniť plat, zároveň neplatí, že si na pohovore nemôžu dohodnúť nižšiu sumu, ako uviedli v inzeráte. Aj z tohto dôvodu často nemusí ísť o plat, ktorí garantujú uchádzačom ihneď po nástupe, ale o motivačný plat, ktorý dostanú za dobrý výkon a podobne.
Prínos tohto zákona môže byť v tom, že uchádzači o prácu majú viac informácii o platoch na pracovných miestach. Stretávame sa však aj s prípadmi, keď si kandidáti automaticky myslia, že na pracovnom pohovore už nie je priestor na vyjednávanie o plate. My poukazujeme na to, že ak ide o uchádzača, ktorý si predstavuje na danom mieste vyšší plat, nemal by sa báť to oznámiť a oboznámiť firmu so svojimi očakávaniami.
Uchádzači si už ponuky bez mzdy automaticky zaraďujú ako porušenie zákona. (Nikola Richterová, Profesia.sk)
Alexandra Rudyová, konzultant v Synergie: Uverejňovanie platov sa jednoznačne dotklo aj kandidátov, nielen zamestnávateľov, ktorí sú povinnú tento zákon dodržovať. Táto právna úprava spôsobila u uchádzačov na jednej strane chaos a na druhej strane miernu informovanosť. Otázkou však je, ako zabezpečiť to, že kandidát si bude vedomý, že uvedené suma v inzercia je najnižšia možná, resp. priemerná a v rámci benefitov, či variabilných zložiek je finálna mzda ďaleko rozdielna. V praxi sa nám stáva, že predovšetkým kandidáti, ktorí sú obsadzovaní na vyššie manažérske pozície, sa na inzeráty pozerajú skepticky. Hneď v úvode telefonátu nás upovedomujú, že za túto sumu nie sú ochotní prácu meniť. Pracovníkom na nižších pozíciach informácia o plate ale pomáha. Vedia, kde sa vo svojej oblasti pohybujú a tak si aspoň “naoko” vedia ponuky porovnať. Výraznú zmenu v počte kandidátov sme nezaznamenali. Čo sa ale výrazne zmenilo je nutnosť informovať, resp. podrobne vysvetliť každému kandidátovi, ako presne sa mzda v danej spoločnosti pohybuje, aby sme chaos odstránili. Je však pravdepodobné, že človek, ktorý nepozná, čo sa za uvedeným platom skrýva a mzda sa mu zdá nízka, v závere na danú pozíciu neodpovedá. V konečnom dôsledku považujeme zverejňovanie platov skôr za krok, ktorý nebol prínosný.
Kandidáti, ktorí sú obsadzovaní na vyššie manažérske pozície, sa na inzeráty pozerajú skepticky. Hneď v úvode telefonátu nás upovedomujú, že za túto sumu nie sú ochotní prácu meniť. Pracovníkom na nižších pozíciach informácia o plate ale pomáha. (Alexandra Rudyová, Synergie)
Mária Harvaníková, Key Account Manager – HR Consultant, PRO Business Solutions: Tento krok nie je prínosom ani pre kandidátov, ani pre zamestnávateľov. Zamestnávatelia prichádzajú o kandidátov, ktorí by sa teoreticky prihlásili, ale odrádza ich výška uvedenej mzdy a kandidátom sa zužuje výber, nakoľko na inzerované pozície nezareagujú práve kvôli uvedenej výške mzdy.
Nám ako personálnej agentúre tento predpis vôbec neuľahčil hľadanie, naopak, skomplikoval proces hľadania vhodných kandidátov. Problém sa týka najmä stredných a nižších pozícií, kde sa teoreticky o dané miesto môže uchádzať aj juniornejší kandidát – tam je uvedená minimálna ponúkaná mzda vhodná pre juniorného kandidáta. Aj keď pri oslovovaní kandidátov upozorňujeme, že mzda je rokovateľná a závisí od skúseností a praxe, kandidáti buď vôbec nereagujú alebo reagujú zamietavo. V niektorých prípadoch sme sa s klientom dohodli, že pri pozície uvedieme dve minimálne mzdy – pre juniorných a pre seniorných kandidátov. Nie všetci klienti s tým však súhlasia, resp. im to nedovoľuje ich interná personálna politika. Riešením by podľa mňa bolo dobrovoľné zverejňovanie platu. Zverejnenie platu pri pozícii by slúžilo buď na zreálnenie pozície (ak firma naozaj nemôže dať na danú pozíciu vyšší plat a kandidát ho akceptuje, prihlási sa), alebo na motiváciu potenciálneho kandidáta (výška platu by mala prilákať vhodných kandidátov, avšak nie je záväzná, ak kandidát nespĺňa požadované kritériá).
Prínos tohto zákona môže byť v tom, že uchádzači o prácu majú viac informácii o platoch na pracovných miestach. (Nikola Richterová, Profesia.sk)
Dávid Bača, Temporary Placement Specialist, PERSONALITY SK & CZ: Pred zverejnením platov reagovalo viac kandidátov, no do reálneho výberu a nástupu prešlo len malé percento z týchto ľudí. Čo sa týka terajšieho stavu – reakcií na ponuku je menej, no percentuálna úspešnosť vyššia. Zverejnením platu sa prirodzene vyselektovali kandidáti, ktorí nespĺňajú platové podmienky.
Pôvodne vyšlo 26.10.2018, aktualizované 11.9.2024.
1 Comment
[…] Už polroka platí povinné zverejňovanie mzdy na Profesii. Aká je skúsenosť zamestnávateľov? […]