Túto otázku si kladie spisovateľ a komentátor NY Times David Brooks.
Vyprovokovala ho štúdia MIT Media Labs pod vedením Natalie Kosmynovej, zatiaľ v pre-printe, s názvom Váš mozog na ChatGPT. (Jej podtitul je o čosi dlhší: Nahromadenie kognitívneho dlhu počas používania AI asistenta na napísanie eseje.)
O čo ide?
Výskumníci rozdelili 54 účastníkov do troch skupín po 18 osôb. Na každom z troch stretnutí mali napísať esej na vybranú tému (niečo podobné ako vypracovať slovnú úlohu na písomnej maturite zo slovenčiny).
Jedna skupina pracovala s jazykovým modelom (volajme ju skupina s ChatGPT), druhá si mohla pomôcť vyhľadávačom (všetci si vybrali Google) a tretia sa musela spoliehať len na seba (volajme ju „iba mozog“, keďže mali zakázané použiť umelú inteligenciu alebo akúkoľvek webovú stránku).
Zistenia sú vskutku neprekvapivé:
„Elektroencefalografia poskytla presvedčivé dôkazy o tom, že skupiny mali výrazne rozdielne vzorce neurónových prepojení, čo odráža odlišné kognitívne stratégie. Konektivita mozgu sa systematicky znižovala s narastajúcou externou podporou: skupina „iba mozog“ vykazovala najsilnejšie a najširšie siete, skupina s vyhľadávačom strednú mieru zapojenia a asistencia jazykového modelu (LLM) získala najslabšie celkové prepojenie.“
Skrátene, tí, čo používali iba ChatGPT, zapájali svoj mozog menej, nemali pocit „vlastníctva“ svojej eseje, nevyhli sa špecifickému AI slovníku a zo svojej eseje nevedeli odcitovať (týkalo sa to až 83% účastníkov). Na treťom sedení prakticky len skopírovali to, čo im ChatGPT ponúklo, a výstupy vygenerované AI sa od seba veľmi nelíšili.
Ako uvádzajú autori, skupina zameraná iba na mozog, hoci bola vystavená väčšej kognitívnej záťaži, preukázala hlbšie učenie a silnejšiu identitu so svojimi výstupmi. Skupina pracujúca s ChatGPT síce profitovala z efektívnosti nástroja, ale vykazovala slabšie výsledky v pamäti, autorstve a monitoringu.
„Inými slovami, viac úsilia, viac odmeny. Vyššia efektivita, menej myslenia,“ komentuje David Brooks, podľa ktorého nám AI dáva ilúziu, že excelentnosť sa dá dosiahnuť bez námahy. Nedá.
„Používať robota na premýšľanie alebo len upraviť to, čo vám robot dáva, sú pre myseľ prázdne kalórie. Okrádate sa o vzdelanie a znižujete svoj intelektuálny potenciál.“
Novinár Kryštof Pavelka z Reflexu považuje súčasnú AI za diaľnicu do veku hlúposti: „Dříve pisatel dumal nad složením e-mailu, brousil v hlavě metafory do milostného dopisu nebo půl dne přemýšlel, jak slušně odmítnout tetičku na nedělní oběd. Dnes? Stačí jedno kliknutí a ChatGPT napíše omluvu, sonet i recept na bezlepkovou svíčkovou. A to je teprve začátek.“
Pred nami všetkými je otázka, ako sa rýchlej ceste k vlastnému hlúpnutiu vyhnúť. Ako používať umelú inteligenciu tak, aby sme neprišli o schopnosť premýšľať? David Brooks radí: Tak, ako chodíme do posilňovne, aby sme boli silní, treba namáhať aj svoj mozog: čítaním, študovaním, písaním…
Vedci z MIT diplomaticky uzatvárajú: „Myslíme si, že sú potrebné longitudinálne štúdie na pochopenie dlhodobého dopadu jazykových modelov na ľudský mozog, a to ešte predtým, ako budú uznané ako niečo, čo je pre ľudí iba pozitívne.“
ilustračný obr.: Your Brain on ChatGPT (MIT Media Labs)