Najkrutejšia pravda o rodičovstve je tá, že naše deti budú trpieť, píše Slávka Kubíková v bestselleri Klub nerozbitných detí.
Je ťažké recenzovať bestseller, dokonca viac ako dva roky od jeho prvého vydania. Bez akýchkoľvek marketingových snáh sa však dá konštatovať, že Slávka Kubíková trafila Klubom nerozbitných detí do čierneho: ponúkla sedem rád, ktoré pomáhajú našim deťom prežiť v modernej dobe, knihu napísala ľahko a s humorom, vložila do toho seba, a Klub, ktorý tak vytvorila, je tak trochu „náš“. Nie v duchu, že „svoje nechceme a cudzie si nedáme“, ale v duchu, že cítime, že riadky písala autorka od srdca, s nažitými skúsenosťami, no aj má veľa naštudovaného – aby to mohla aplikovať v domácich, slovenských pomeroch.
Rodičovstvo ešte nikdy nebolo také jednoduché, ale aj zložité, ako dnes
Klub nerozbitných detí sa číta skutočne ľahko, hltáte ho stránku za stránkou – a po dočítaní sa k nemu budete radi vracať. Aby ste si osviežili mnohé dobré rady, ktoré majú v rodine svoje dennodenné uplatnenie. Dobrú knihu zrejme spoznáte práve podľa jednej typickej charakteristiky: číta sa vám tak dobre, že máte pocit, akoby ste ju písali práve vy. Alebo skôr „mohli napísať“.
Pri Kubíkovej Klube ale ide ešte o čosi viac: všetko chápete tak jasne a bystro, že si neprestávate hovoriť: aj ja chcem, aby moje deti boli nerozbitné!
Kniha sa odvíja od jednoduchej poznámky z úvodných strán: „Rodičovstvo ešte nikdy nebolo také jednoduché ako dnes. Na výchove detí máme všetko, čo potrebujeme. Hmotné aj nehmotné.“ Tak potom prečo to vôbec riešiť?
Pár riadkov za tým však čítame: „No rodičovstvo ešte nikdy nebolo také zložité ako dnes. Výchova detí bola v minulosti úplne jednoznačná a bez pochybností. Nič, nad čím by sa mal človek znepokojovať a čo by mal riešiť. Dnes sa ale znepokojujeme a riešime – čo by ešte bolo v poriadku. Problém je, že naša snaha často nemá vo výsledku jasnú koncovku. Je to preto, že k výchove máme všetko, čo potrebujeme – hmotné aj nehmotné -, ale máme toho priveľa.“
Veľa problémov zmizne, keď sme k deťom dobrí
Slávka Kubíková nechce, aby bol Klub jedinou – a jedinou správnou – výchovnou knihou. Ale tak trochu upokojuje rodičov, že v dobe, ktorá je plná podnetov, impulzov a rád, ako vychovávať svoje deti, nosíme odpoveď, „prekvapivo“, v sebe. Samozrejme, každý rodič potrebuje cizelovať svoje postupy, neopakovať chyby svojich rodičov alebo naučiť sa niečo nové – povedzme aj z kníh, ale iba konkrétny rodič pozná najlepšie potreby svojho dieťaťa a vie na ne adekvátne odpovedať. Možno táto veta neuspokojí ustráchancov alebo helikoptérových „fotrovcov“, ale „dokonalí rodičia sú tí s chybami“, ako hovorí v Klube terapeut Ivan Vyskočil. „Rodič je bezpečná vzťahová základňa, na ktorej sa vybuduje dôvera v ľudí a dôvera v svet. … Veľa problémov sa vyrieši len tým, že sme k deťom dobrí, tým sa ich správanie zlepší.“
Dôležitý akcent v knihe sa kladie na to, aby sme deti zbytočne neobaľovali do vaty, ale umožnili im síce zdraviu neškodlivý, ale prirodzený vývoj, ku ktorému patrí aj vedieť znášať isté príkorie či bolesť. Jednoducho, dôležité je nežiť v bubline blahobytu či bezpečia, v ktorom je údajným základným právom malého rozmaznanca „dostať čokoľvek, čo si zmyslia, a to hneď“.
Kubíková podotýka: „Každá bublina raz praskne a každé dieťa raz vyrastie. Vtedy hrozí masívny čelný náraz s realitou, ktorého následky môžu byť vážne, priam trvalé.“ A teraz sa držte: „Najkrutejšia pravda o rodičovstve je tá, že naše deti budú trpieť. To sa jednoducho stane. Prídu bitky so spolužiakmi, zamilovania a rozchody, odmietnutia a neúspechy, choroby a možno aj tragédie. … Preto lepšie ako márna snaha vytvoriť utopicky šťastné detstvo a za každú cenu zabrániť všetkým tým nepríjemnostiam je pripraviť deti na boj. Tým, že v nich vypestujeme vlastnosti, ktorí im umožnia život znášať s ľahkosťou a prehľadom.“
Ako na to? Kubíková odporúča: naučte ich múdrosti, rozvahe, odvahe, láskavosti, obetavosti, ale aj zodpovednosti. Žiada sa dodať: naučte ich, aby boli nerozbitné.
Za všetkým hľadaj čas
Podľa novinárky, ekonómky a matky dvoch detí vedie nerozbitnosť cez sedem vecí, ktoré naše ratolesti potrebujú: vzťahy, hranice, charakter, pohyb a voľnú hru, knihy, hudbu a podstatne menej technológií.
Avšak až v epilógu prichádza to najpodstatnejšie.
Deti potrebujú náš čas.
„Dieťa vyrastie, čas vyprší a už sa môžeme viac-menej len prizerať, či sme dobre zasiali a poliali alebo sme to celé pohnojili. Keď teda rozmýšľame o čase, ktorého máme tak zúfalo málo, rozmýšľajme skutočne poctivo. Nedajme sa pomýliť, že musí ísť o niečo veľkolepé. Najlepšie strávenie času je väčšinou neblýskavé, obyčajné a jednoduché. Umyť riad, poliať paradajky, prejsť sa, prečítať si knihu. Alebo len sedieť a hľadieť do ohňa. … Presne toto je stratené, ale veľmi dôležité umenie. Vychutnávať si to, ako človek pokojne, pomaly a vytrvalo kráča. … Je to hádam to najdôležitejšie, čo môžeme deti naučiť, aby boli nerozbitné. Super schopnosť budúcnosti, ktorá sa nedá získať cez žiadnu počítačovú hru ani smartfónovú aplikáciu.“
Tak čo, dokážeme to? Dnes je ten čas.
Vyšlo na Otcom.sk 21.9.2020.