Deti, ktorým ich rodičia klamali, sú neskôr opäť náchylnejší klamať vlastným rodičom.
Vypláva to zo štúdie singapurskej NTU univerzity, ktorú jej autori zverejnili ešte koncom septembra v Journal of Experimental Child Psychology.
Výskumný tím sa dotýka témy parenting by lying – teda druhu rodičovského prístupu, ktoré si vynucuje poslušnosť detí klamstvom. Ako príklad vedci uvádzajú typickú vetu: Ak sa nebudeš chovať slušne, zavolám políciu. Variácie tejto vety – a variácie rodičovských klamstiev – sú bezpočetné: „Príde bobo.“ „Zavolám čerta.“ „Už nikdy nepôjdeme na zmrzlinu.“
A to všetko len preto, aby sme v deťoch dosiahli „želateľné“ správanie.
Prečo teda deťom neklamať?
Singapurskí vedci sa pýtali 379 dospelákov, či im ich rodičia klamali ako deti a či im teraz oni klamú. Z ich štúdie vyplýva, že existuje spojitosť medzi tým, keď vám ako deťom vaši rodičia klamali a tým, keď im klamete teraz (už ako dospelý). Okrem iného hrozí riziko „psychosociálnej dysfunkcie“ v dospelosti. Ale platí aj iná úmera: čím rodičia klamú viac, tým väčšmi im to neskôr vrátia ich vlastné deti.
„Pomáhať si klamstvami vo výchove sa môže javiť, že to šetrí čas, zvlášť keď je pre rodičov zložité deťom vysvetliť skutočné dôvody, prečo od nich niečo chcú. Správanie, keď rodičia hovoria deťom, že „čestnosť je najlepšia taktika“, ale sami prejavujú nečestnosť tým, že klamú, môže vyslať deťom rozporuplné posolstvo. Rodičovská nečestnosť môže potenciálne narušiť dôveru a podporovať nepoctivosť aj v deťoch,“ hovorí docent Setoh Peipei z fakulty spoločenských vied singapurskej NTU.
„Náš výskum naznačuje, že klamstvá rodičov je prax, ktorá má negatívne následky na deti, keď vyrastú. Rodičia by si mali byť vedomí týchto potenciálnych ďalších dopadov a zvážiť alternatívy namiesto klamania, napríklad priznať detské emócie, dávať informácie, aby deti vedeli, čo majú očakávať, ponúknuť možnosti a spoločné riešenia problémov, aby vyvolali v deťoch dobré správanie.“