Miroslav Krobot: Vôľa ísť dopredu

Tento rok si mimoriadne obľúbené Dejvické divadlo, ktorého členmi umeleckého súboru sú známi herci ako Ivan Trojan, Miroslav Krobot, Lenka Krobotová, Hynek Čermák či Martha Issová, pripomína 30 rokov od svojho založenia (1992-2022).

Český rozhlas Vltava preto zopakoval vo svojom vysielaní dokument z roku 2017 o tomto zjave na českej divadelnej scéne, ktorý sídli v Prahe 6.

Celé rozprávanie Z tělocvičny až na vrchol českého divadla. Jakým vývojem prošlo Dejvické divadlo? je vydarené, zvlášť cenné je počúvať herca Miroslava Krobota, ktorý je známy slovenským divákom povedzme z filmov Příběhy obyčejného šílenství alebo Alois Nebel. V rokoch 1996-2014 umelecky riadil práve súbor z Prahy-Dejvic.

Keďže sám režíroval, bolo pre neho podstatné, aby si ľudia k sebe našli vzťah a aby im nechýbal zmysel pre humor.

„Na tom sa už dá stavať. A tiež na tom, či si človek, ten novopríchodzí, dá povedať. Alebo že sa neberie tak vážne, že dokáže si zo seba nechať uťahovať. No a s tým súvisí veľa ďalších vecí. Samozrejme, tiež určitá zodpovednosť: nepripadá do úvahy, aby sa niekto počas predstavenia napil. Alebo je úplne samozrejmé, že tu nie je našeptávanie, takže človek musí vedieť texty. Je samozrejmé prísť pripravený na skúšku. To sú základné body. A keď to spočítate dohromady, tak vychádza z toho vôľa ísť dopredu.“

Veľakrát si myslíme, že svet umelcov je neviazaný a bezstarostný. Ako však dokladuje sám M. Krobot, je to práve naopak.

Vôľa ísť dopredu podľa Miroslava Krobota

Skúsme zrekapitulovať, čo je (nielen v umeleckej práci) podstatné:

  1. Vzťah jeden k druhému
  2. Zmysel pre humor
  3. Zodpovednosť voči sebe (napr. nepiť počas predstavenia, aby som dokázal podať adekvátny výkon)
  4. Zodpovednosť voči druhým (napr. naučím sa text, aby som dokázal hrať s kolegami a tiež myslím na diváka v hľadisku, ktorý má svoje očakávania a nároky)
  5. Pripravenosť (napr. za úspešným predstavením sa skrýva tvrdá drina, skúšky, modelovanie situácií)

Rady zo zákulisia úspešného Dejvického divadla si môžeme osvojiť aj my, „obyčajní“ ľudia. V práci, v rodine.

Aby nám nechýbala vôľa ísť dopredu.

Lebo iný správnejší smer (zatiaľ) neexistuje.

foto: Dejvické divadlo


Ak sa vám moje články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujem za vašu podporu.