V práci strávime počas života 80 000 hodín. Ak si svoju kariéru ceníte len na jednu hviezdičku, pracujete, aby ste prežili. Je možné prepracovať sa až k piatim hviezdičkám? Musíte robiť to, čo ste, radí odborník na kariérne poradenstvo Daniel Markovič z Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Väčšina mužov netušila, že raz z nich budú kuriéri
Podľa Zuzany Kožárovej zo SAV je aj hľadanie práce veda. Občas mám pocit, že ani nie tak hľadanie, ako jej objavenie a nájdenie. Je náročné nájsť si dobrú prácu?
Niekedy stačí byť v správnom čase na správnom mieste. Dostanete ponuku byť pri konkrétnom projekte, ktorý vás začne napĺňať a neskôr aj živiť. Ak má mladý človek predstavu o svojej kariére, podľa nej si vyberie štúdium, záľuby a voľnočasové aktivity, šancu na takúto príležitosť tak maximalizuje. Väčšinou však to tak nie je a dobrú prácu hľadá vystriedaním niekoľkých zamestnaní. Navyše, pracovná pozícia, ktorá je vnímaná jedným mladým človekom ako dobrá, môže byť vnímaná jeho spolužiakom z rovnakého odboru ako neuspokojivá. Významným faktorom je aj kondícia pracovného trhu, v čase krízy si mnoho šikovných absolventov nevie nájsť prácu, lebo firmy nezamestnávajú žiadnych nových pracovníkov. Vtedy ich treba sprevádzať a zdôrazňovať, že nejde o chybu v ich kompetenciách.
Existujú vedecké odbory, ktoré sa venujú hľadaniu práce či kariérnemu poradenstvu? Ktoré sú to?
Samotné kariérové poradenstvo nie je zatiaľ uznávané ako vedný odbor, aj keď v ňom vychádza niekoľko kvalitných vedeckých časopisov. Ako vysokoškolský študijný program je v európskych krajinách rozvíjaný od konca 80. rokov 20. storočia.
Čo je málo známe, vďaka profesorovi Jozefovi Koščovi bolo slovenské profesijné poradenstvo počas socializmu v kontakte so svetovou špičkou.
Na Slovensku v súčasnosti môžeme vidieť snahu privlastniť si kariérové poradenstvo zo strany viacerých odborov, avšak na kariérové poradenstvo je vhodné nazerať ako na transdisciplinárny proces, v ktorom využívame poznatky z oblastí pedagogiky, psychológie, sociálnej politiky, hlavne politiky zamestnanosti, a ďalších odborov. Ak chceme rozvíjať silne stránky a konkurenčné výhody z hľadiska konkrétnej organizácie alebo firmy, pomáha nám personálny manažment. Na Slovensku je čoraz viac počuť aj o headhuntingu, čiže o executive search, aktívnom vyhľadávaní skúsených zamestnancov a manažérov, ktorí sú v danom momente zamestnaní, ale sú ochotní uvažovať nad zmenou pracoviska.
Ktoré sú nové vedecké poznatky o kariére a sebarozvoji?
V kariérovom poradenstve veľmi rezonoval výskum odhaľujúci povolania, ktoré v budúcnosti zaniknú. Samotné zmeny povolaní ma neprekvapujú, pracovný trh vnímam ako veľmi dynamický. Ak dnes začneme vzdelávať žiakov stredných škôl v odbore, v ktorom lokálny zamestnávateľ hlási nedostatok pracovníkov, keď títo žiaci vyjdú zo školy, neraz po nich dopyt už nie je. Pred dvadsiatimi rokmi pracovalo v bankách množstvo úradníkov, ktorých postupne nahradilo elektronické bankovníctvo. Naopak, väčšina mužov, ktorí dnes pracujú ako kuriéri pre zásielkové spoločnosti, nikdy neuvažovala, že sa tak bude živiť, lebo kuriér, vodič bielej dodávky, bola pred časom celkom marginálna pozícia.
Prekvapil ma však fakt, že podľa tohto výskumu zaniknú aj sofistikovanejšie činnosti, ako sú sekretárky, poštári, marketéri. Robotizácii sa podľa tohto výskumu vyhnú psychológovia alebo pracovníci sociálnych služieb.
Druhý výskum, ktorý ma zaujal, hovorí, že na slovenských vysokých školách máme väčší podiel zahraničných študentov, ako je priemer OECD. Zatiaľ nedoceneným fenoménom je príchod študentov z Ukrajiny, niektoré študijné programy našich vysokých škôl ich majú vysoký podiel, dokonca väčšinu v skupine. Na naše školy prichádzajú z Ukrajiny výborní študenti, ktorí tu vidia príležitosť na život v Európskej únii. Moja skúsenosť je, že bývajú medzi najlepšími v ročníku. A ako to súvisí s kariérou? Mnohí klienti sa takmer hanbia, že majú vyštudovanú „iba“ slovenskú vysokú školu. Naše školy čaká mnoho výziev, ale nemôžeme byť k nim prehnane kritickí.
Pracuješ, aby si žil?
Kedy je práca „dobrá“, prospešná? Aké sú kritériá na to, aby práca uspokojovala? Za akých okolností je zamestnanec šťastný?
Niekto je šťastný, keď je v priateľskom kolektíve, niekto odvodzuje svoje sebahodnotenie od výšky zárobku. Pomôžem si rebríčkom spokojnosti Thomasa Dienera: O jednohviezdičkovej práci hovorím, keď prežívam svoju prácu a pracujem, aby som prežil. Nie je to žiadna hanba. Každý sa môže dostať do situácie, v ktorej je nútený prijať najbližšie sa ponúkajúcu prácu.
Ak chodím do dvojhviezdičkovej práce, zariadil som sa, mám prácu a skutočný život žijem počas dovolenky. Tu končí väčšina ľudí.
Ak robím svoju prácu celkom dobre a mám ju viac-menej rád, mám trojhviezdičkovú prácu. Takíto ľudia sú naozaj dobrí v tom, čo robia a baví ich to.
V prípade štvorhviezdičkovej práce sú moja práca a osobnosť prepojené. Práca sa stáva životným umením a prináša uspokojenie.
Najlepšia práca je päťhviezdičková práca, kedy robím to, čo som. Nepociťujem to ani ako prácu. Nie je rozdiel medzi prácou a ne-prácou, jednoducho žijem.
Najlepšia práca je päťhviezdičková práca, kedy robím to, čo som. Nepociťujem to ani ako prácu. Nie je rozdiel medzi prácou a ne-prácou, jednoducho žijem.
Ktoré zručnosti a schopnosti si vyžaduje dnešná doba? Kedysi sa hovorilo o ovládaní cudzích jazykov, dnes viac počuť o digitálnych zručnostiach.
Kedysi bola angličtina konkurenčnou výhodou, teraz je základnou, neodpustiteľnou podmienkou prijatia na pracovné miesto určené pre vysokoškolsky vzdelaného uchádzača. Pred časom sa hovorilo, že mladí ľudia sa hanbia prezentovať, nevedia sa predať, dnes sa stretávame s nezdravým sebavedomím, ktoré nie je podložené skúsenosťami a zručnosťami. Súhlasím, že digitálne a počítačové zručnosti sú na Slovensku vyvažované zlatom. Okrem nich sú cenné schopnosť analytického myslenia a samostatného riešenia problémov. Mnohí študenti si v životopise píšu, že majú dobré komunikačné zručnosti. Treba byť konkrétnejší, lebo zamestnávatelia vítajú kandidátov, ktorí dokážu presne interpretovať to, čo hovoria iní, a jasne organizovať a vyjadrovať svoje myšlienky.
Ako naložiť so svojím životom?
Predpokladám, že ťa mladí študenti oslovujú s otázkou, ako ďalej, čo robiť, čo študovať. Čo im radíš? Ako je možné dnes presadiť sa?
Každý vysokoškolský študent potrebuje individuálny prístup, avšak všetkým z nich hovorím jedno rovnaké odporúčanie: aby boli aktívni popri štúdiu. Počas brigád, dobrovoľníctva, stáže či odbornej praxe tak môžu vyskúšať, aká činnosť by im išla dobre a aká by ich napĺňala. Keď budú po skončení štúdia musieť uživiť seba či svoju rodinu, takýto luxus skúšania mať nebudú. Veľký vplyv na možnosť presadiť sa má okrem vyštudovaného odboru a univerzity aj lokalita, v ktorej mladý človek hľadá prácu. Na východnom Slovensku je aj práca učiteľa na základnej škole považovaná za lukratívnu a je ťažké si ju nájsť. Čím viac ideme na západ Slovenska, tým je jednoduchšie nájsť si uspokojivú prácu.
Mali by sme pri hľadaní svojho povolania počúvať svoje srdce, emócie, záľuby, alebo skôr rozum či byť tvrdo pragmatickí? Ako sa dá povolanie objaviť?
Študentom hovorím, že ak majú vášeň pre nejakú činnosť, napríklad fotografovanie, programovanie alebo predaj, nech ju robia profesionálne. Ak si vyberajú budúce zamestnanie, vhodné je rozmýšľať pragmaticky: ak študent chce byť učiteľom, mal by rozmýšľať, akú kombináciu bude študovať. Kombinácia anglický jazyk – zemepis je uplatniteľnejšia ako etická výchova – zemepis. Koľkí absolventi politológie sa živia ako politológovia? Študijný program poisťovníctvo môže znieť v rodine študenta skvele, avšak v poisťovníctve sú často úspešní ľudia bez tohto programu, takže lepšie je siahnuť po príbuzných programoch financie, bankovníctvo a investovanie alebo finančný manažment. Vďaka ním získa nové poznatky a zručnosti a tým aj konkurenčnú výhodu oproti absolventom poisťovníctva. Talent môže mladý človek odhaliť sám v svojich aktivitách, dobré je, ak mu pomôžu rodičia alebo mu poskytnú spätnú väzbu priatelia, a šťastím je, ak je takýmto objaviteľom učiteľ na základnej, strednej alebo vysokej škole.
Určujúcou pre ďalšiu kariéru je určite škola, akú vyštudujeme. Ako si zvoliť správny odbor? Je dobré ísť na „výšku“ len preto, že tam idú aj kamaráti? Je lepšie odísť z domu alebo študovať skôr v blízkosti bydliska?
So zvolením správneho odboru môžu pomôcť rodičia, ktorí majú životné skúsenosti, avšak v období kariérových rozhodnutí nie každý teenager má chuť komunikovať s rodičmi. Rozhodne odporúčam využiť služby výchovného poradcu na strednej škole, ktorý má k dispozícii niekoľko diagnostických nástrojov. Môj otec hovorieval, že vysokoškolské štúdium bez internátneho života nie je plnohodnotné. Vlastná skúsenosť so životom na internáte a neskôr na priváte v súkromí je neprenosná a som za ňu vďačný. Rozvíja samostatnosť, tímovú spoluprácu a schopnosť robiť rozhodnutia.
Výška bez internátu nie je výška.
Odborníci vo vzdelávaní pracujú s pojmom kurikulum, ktorý označuje obsahovú náplň výučby, dosiahnutý výsledok aj skúsenosť študenta. Okrem formálneho kurikula, pod ktorým si môžeme predstaviť ciele a obsah vzdelávania, si študenti osvojujú na vysokej škole aj neformálne a skryté kurikulum, ich rozvoj tak pokračuje aj po skončení prednášky na internáte. Neformálne kurikulum obsahuje mimoškolské aktivity alebo skupinové učenie sa v noci pred skúškou. Skryté kurikulum rozvíja vzťahy a kontakty medzi študentmi navzájom a medzi študentmi a vyučujúcimi. Rozvíja sa štúdiom akéhokoľvek odboru. Mladý človek sa učí plniť úlohy, plánovať čas, zvládať náročné obdobia. O tieto kurikulá sa ochudobňujú študenti, ktorí po vyučovaní bežia na prvý autobus domov. U mojich vysokoškolských študentov sa žiaľ často stretám, že si študijný program volia podľa kamaráta. Tí, ktorí učinia takýto výber, často výkon spolužiaka iba dobiehajú a v tomto študijnom programe nerealizujú svoj potenciál.
Nízke nároky, veľká starostlivosť. Mladým sa darí
Venuješ sa aj tomu, ako sa darí mladým na trhu práce. Aká je teda ich situácia? Ako sa cítia mladí, keď prvýkrát na takýto pracovný trh vstupujú?
Momentálne je situácia mladých vstupujúcich na pracovný trh priaznivá. V rámci hospodárskeho cyklu prichádzame na vrchol konjunktúry, mladí ľudia si dokážu v tomto období nájsť prácu, ktorá je aj dobre platená, pomerne rýchlo. Z posledných desať rokov je situácia pre mladých najpriaznivejšia práve v roku 2018. Zamestnávatelia znižujú nároky kladené na nových zamestnancov a snažia sa o nich starať, aby im neodišli. V škole to vidíme na záujme o denné doktorandské štúdium. V krízových rokoch sa nám na fakultu hlásilo viac ako sto uchádzačov, v posledných rokoch máme problém vybrať z toho mála prihlásených vhodných uchádzačov. Študenti majú prácu už počas štúdia dokonca aj v spoločenských odboroch.
Je dnes problémom mladých nezamestnanosť alebo skôr nenaplnenie vlastných očakávaní či nutnosť odcestovať za prácou do zahraničia?
Ak si mladý človek hľadá zamestnanie dlhšie ako pol roka, má to preňho neblahé psychické, sociálne a ekonomické dôsledky. Preto je v tomto čase dôležité zobrať aj pracovné miesto, ktoré nezodpovedá predstavám uchádzača. Niekedy je nezamestnanosť mladých dôsledkom komplikovanej situácie v rodine, nedostatku pozitívneho vzoru v okolí či psychických ťažkostí. Nie každý má podmienky a vlastnú spôsobilosť vycestovať za prácou do zahraničia. Ale ak hovoríme všeobecne, momentálne sú mladí ľudia na trhu práce úspešní a užívajú si sociálnu rolu zamestnanca či podnikateľa.
Stretol som sa s názorom, že najlepšou motiváciou je plat – teda finančné ohodnotenie. Naozaj nás motivuje len suma, ktorá nám každý mesiac pristane na účte?
Výplata, ktorú dostávame, je motivujúcim aj demotivujúcim faktorom. Vysokoškolsky vzdelaní pracovníci svedomito pracujúci na úradoch a v samosprávach cítia trpkú príchuť, ak je napríklad na dverách diskontnej predajne uvedený nástupný plat predavačky 920 eur. O niektorých zamestnaniach sa hovorí ako o poslaní, ale aj tí, ktorí sú „poslanými“, musia platiť faktúry. Zvyšovanie platu je motivujúce a poskytuje pozitívne sebahodnotenie. Ale iba do určitej výšky, nedá sa svoju produktivitu nekonečne zvyšovať.
Stačí teda mladým len dobrý plat alebo očakávajú od svojej práce iné, nefinančné benefity, či väčšiu flexibilitu?
Od mája 2018 je zo zákona povinné zverejňovanie mzdy v pracovných ponukách, toto opatrenie ako kariérový poradca hodnotím pozitívne, pretože zreálňuje očakávania absolventov a mladých ľudí. Súčasná generácia mladých vníma ako najväčšie nefinančné benefity flexibilný pracovný čas, možnosť pracovať aj z domu a dni voľna navyše. Potrebujú cítiť určitú mieru slobody v zamestnaní.
V zahraničí som spoznal fungujúce kariérne poradenstvo
Dnes sú moderní rozliční koučovia, ktorí nám majú pomôcť rozvíjať sa. Odporúčaš koučing?
Ak sa bavíme o kariérovom koučingu, myslím si, že môže byť veľmi prínosný. Kouč buduje s klientom partnerský vzťah, pričom odhaľuje skrytý potenciál klienta a pomáha mu robiť rozhodnutia. Neponúka odpovede, ale kladie otázky. Zodpovednosť za riešenie dilem leží na klientovi. Zvyčajne sme totiž viac presvedčení o rozhodnutiach, ktoré urobíme sami, ako o rozhodnutiach na základe rád druhých. Pri výbere konkrétneho kouča sa treba pýtať na jeho certifikáciu a koučingové vzdelanie, lebo dnes sa za kouča vydáva kdekto.
Prečo sa ty sám venuješ kariérnemu poradenstvu? Čo ťa k tejto práci priviedlo?
Zahraničná skúsenosť. Videl som fungujúce kariérové poradne na európskych vysokých školách. Páčila sa mi idea, že vysoká škola okrem vzdelávania v študijnom odbore poskytuje aj služby, ktoré pripravujú svojich študentov na trhu práce a rozvíjajú ich mäkké zručnosti. Vedel som si predstaviť takúto službu na Katolíckej univerzite v Ružomberku ako pridanú hodnotu školy. Aby som mal čo najhlbší náhľad do tejto oblasti, zvolil som si doktorandské štúdium sociálnej práce s témou dizertačnej práce zameranou na kariérové poradenstvo. Kariérové poradenstvo stojí na dvoch nohách – sféra zamestnanosti a sociálnej politiky a sféra školstva, do ktorej som prenikol vyštudovaním učiteľstva.
Ako si spokojný s vlastnou kariérou? Koľko hviezdičiek jej dávaš?
Ja sa teším z päťhviezdičkovej práce, síce občas mi jednu hviezdičku zakryje zbytočná byrokracia. Učenie druhých bola moja kariérna voľba číslo jedna na strednej škole a tá sa mi splnila. Práca na univerzite v žiadnom prípade nie je stereotypná, nikdy som neposúval očami hodinky, že by som nevedel vydržať do konca pracovnej doby. Náplň odborného asistenta je pestrá a ak ma jedna činnosť unavuje, prejdem na druhú. Okrem prednášania a vedenia cvičení poskytujem poradenstvo, realizujem výskum, venujem sa projektom, zúčastňujem sa konferencií. Vedenie záverečných prác patrí medzi moje menej obľúbené činnosti, počas nich si niekedy uvedomujem obmedzenosť mojich snáh. Popri tom sa snažím byť v kontakte aj s komerčným sektorom, kde som lektorom. Odtiaľ čerpám veľa praktických skúseností z oblasti trhu práce.
Čo by si chcel ešte v živote dosiahnuť?
Práca v akademickom prostredí neprináša svoje ovocie rýchlo, treba dlhodobo pracovať a byť trpezlivý. Verím, že v blízkych rokoch budem môcť postúpiť na vyššiu vedecko-pedagogickú hodnosť. Ak mám byť konkrétnejší, po minulé roky som v rámci jedného projektu skúmal mladých ľudí na trhu práce v piatich krajinách a dizajnoval rozvojový program. Takáto medzinárodná spolupráca ma veľmi baví a budem sa tešiť, ak podobný projekt opäť vyjde. Každopádne práca a kariéra sú len jedna doména života. Netreba zabúdať aj na ostatné oblasti života, ako sú rodina, voľný čas a duchovný rozvoj. Toto je aj hlavnou témou Týždňa kariéry, ktorý na Slovensku momentálne prebieha.
| Mgr. Daniel Markovič, PhD.vyštudoval študijné odbory učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov dejepis – slovenský jazyk a literatúra (Mgr.), poradenstvo a sociálna komunukácia (Mgr.) a sociálna práca (PhD.). Kariérové poradenstvo postgraduálne študoval na Univerzite Palackého v Olomouci a na Štokholmskej univerzite. Od roku 2009 pôsobí na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, v súčasnosti ako odborný asistent s vedeckou hodnosťou na Katedre sociálnej práce. Jeho oblasťami záujmu sú kariérové poradenstvo a problematika minorít a marginalizovaných skupín z aspektu sociálnej práce. Je autorom monografie venovanej kariérovému poradenstvu. V roku 2013 bol zvolený do Rady Asociácie vysokoškolských poradcov Slovenska. |
foto: archív D. Markoviča
Pôvodne vyšlo 7. novembra 2018, aktualizované 25. novembra 2022.
Ak sa vám moje články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujem za vašu podporu.