Okrídlená hláška Júliusa Satinského môže človeku napadnúť aj pri sledovaní trendu čoraz populárnejších podcastov.
Podcast má dnes skoro každý. Vrátane pani prezidentky. Aj technologicky menej zdatný konzument internetového obsahu si mohol všimnúť, že podcasty sú všade: spustili ich pred rokom-dvomi zabehané médiá, firmy, samostatné produkčné spoločnosti či nadšenci.
Určite k ich nárastu – v počte i sledovanosti – prispela korona, ak teda prijmeme za správnu hypotézu, že sme mali počas pandémie viac času, a teda aj viac času na počúvanie. Výhodou podcastov je ich „prísluchovosť“, čo znamená, že si ich môžete vypočuť popri inej činnosti: práci, športe, relaxe.
To je však podobné ako s rádiom, oproti ktorému majú podcasty navrch: väčšinou sú bez otravného moderátorského komentára alebo hudby, ktorá sa vám nemusí páčiť, nie sú limitované dĺžkou relácie a môžete si ich zapnúť, kedy len chcete.
Podcasty sú dostupné nielen pre poslucháča, ale aj pre autora: v minimalistickom a lowcostovom prípade sa stačí nahrať na mobil a „podcast“ je na svete. Samozrejme, technologická náročnosť stúpa, ak chcete využívať profesionálne nahrávacie zariadenia, mať v štúdiu viacej hostí, hudbu, archívy, prípadne si váš obsah vyžaduje cestovanie, výskum alebo ďalšie štúdium.
Obľúbenosť „nového“ formátu potvrdzuje aj Jana Maťková zo SME. „V poslednom roku aj vďaka pandémii celkový objem podcastov na Slovensku veľmi narástol. Podcasty sú lákavé aj pre ľudí, ktorí dovtedy s novinárčinou nemali nič spoločné, no chcú prostredníctvom nich zdieľať svoju expertízu alebo prinášať príbehy zaujímavých ľudí. A keďže boli pre lockdown zatvorení doma, vyskúšali sa realizovať aj v tomto smere.“
Aké ťažké je začať
Americký magazín Wired zverejnil článok Starting a Podcast Is Harder Than It Looks, teda že spustiť podcast je náročnejšie, ako sa zdá. Čísla však ukazujú opak. Len v katalógu Apple Podcasts je v súčasnosti viac ako 2,1 milióna podcastov, toto číslo narástlo o takmer milión len za posledných 12 mesiacov. Ako však vyhodnocuje AmplifiMedia, štvrtina (26 %) autorov publikovala len jednu epizódu – a skončila.
Takmer polovica zo všetkých podcastov (44 %) publikovala maximálne tri časti a iba tretina (36 %) má za sebou desať a viac epizód. Ak sa chceme prepracovať na vrchol pyramídy, teda zistiť, koľko podcastov nielenže produkovalo aspoň desať vydaní, ale ešte aj pridalo reláciu za posledný týždeň, dostávame sa na 8 percent. Takže: začať s podcastovaním je ľahké. Náročné je vydržať a neprestať pridávať nové časti.
Prvé tóny podcastu na Slovensku? Medveďku, daj labku, na saxofóne
Viete, kto začal s podcastingom na Slovensku ako prvý? Podarilo sa to technologickému nadšencovi, dnes projektovému manažérovi Martinus.sk Tomášovi Ulejovi ešte v roku 2005.
Niemand podcast začal ako vtip čerstvého študenta žurnalistiky, ktorý dostal do rúk digitálny diktafón. V tej dobe išlo o takmer revolučné zariadenie, pretože bežne sa nahrávalo iba na analógové záznamníky s kazetami. Tomáš si založil web niemand.sk, vyskúšal jeden z prvých redakčných systémov pre podcasty, porozumel RSS feedu a Niemanda zaradil do vtedy dostupných katalógov.
Dôležitejšie je, že mu nechýbalo pravé priekopnícke nadšenie. „Pamätám si, že v pivnici som nahrával zvuk ozveny. Alebo prasiatka či rozhovor so starším pánom vo vlaku. A predčítaval som prózu.“ V jeho podcaste nechýba ani Perinbaba, Pacho hybský zbojník alebo do iných jazykov nepreložiteľný Hviezdoslav. A ako zvučka – Macejko.
Úplne prvým Tomášovým – a teda aj prvým slovenským podcastom – je jeho ukážka hry na saxofóne, na ktorom sa vtedy čerstvo učil. Vo webovom archíve sa ešte stále dá nájsť záznam „prvého podtatranského podcastu“ Pochod padlého C-duru z 28. júla 2005.
„S podcastmi je to zaujímavé: je to stará technológia, nové inovácie nie sú, všetko, čo využívame, tu bolo pred viac ako desiatimi rokmi,“ uvažuje Tomáš Ulej, podľa ktorého prvá vlna záujmu o podcasty patrila pár technologickým nadšencom, ktorých počet odhaduje na niekoľko stoviek. Chceli vo svojich iPodoch namiesto hudby počúvať hovorené slovo – napríklad na cestách.
Dnes sú podcasty „masovkou“. Súvisí to s dostupnosťou internetového pripojenia, rozšírením mobilných zariadení a napokon so samotnými hudobnými aplikáciami, ktoré neváhali do svojej ponuky zaradiť aj obyčajný ľudský hlas. Podobnú renesanciu podľa Uleja zažívajú aj audioknihy – tiež tu technologicky boli skôr, ale publikum a platformu si našli len pred niekoľkými rokmi.
Dobré ráno, podcasty!
Medzi najväčších „hráčov“ v podcastovom segmente na Slovensku patrí denník SME, ktorého podcasty Dobré ráno, Piatoček alebo Rozhovory ZKH obsadzujú top priečky v počúvanosti. „Na začiatku určite išlo o experiment, ktorý sme chceli prémiovo vyskúšať aj u nás. Podcast bol pred štyrmi rokmi už pomaly zabehnutou formou spracovania novinárskeho obsahu v zahraničných médiách, u nás sa o ňom takmer nevedelo. Za ten čas sa nám v denníku SME osvedčil ako ďalší prostriedok zdieľania informácií,“ hovorí Jana Maťková.
Dnes sú pre SME podcasty plnohodnotným formátom. V ich portfóliu nájdete okrem správ a analýz aj technologické novinky či politickú satiru – to všetko pomáha v diverzifikácii publika a v schopnosti uspieť na pomerne plnom trhu. Podcastové oddelenie si podľa Maťkovej vie na seba zarobiť – vkladaním reklamných spotov. Dá sa očakávať, že postupne vznikne istá forma zarábania aj pre podcasterov; možnosti, ako monetizovať svoj obsah, začínajú postupne ponúkať Apple Podcasts aj Spotify. V hre je predplatné za prémiový content.
Tempo podcastov je vražedné
Kto konkuruje napríklad podcastom zo SME? Sú to, samozrejme, aj iné médiá aktívne v tejto oblasti, predovšetkým Denník N (ktorý už ohlásil rekordný počet 1,59 milióna stiahnutí svojich podcastov v marci), Aktuality.sk, Rádio Expres alebo .týždeň, no nechýbajú ani produkčné spoločnosti. Prvé miesta v počúvanosti bombarduje nedávno založená firma ZAPO – Zábava v podcastoch, ktorá prišla s programami ako Vražedné psyché, Profil zločinu, Doktor má Filipa, Boris a Brambor – a mnohými ďalšími.
Práve v čase korony – vlani na jeseň – rozbehol svoj podcast Richard Mažonas. V seriáli Vražedné psyché sa snaží nahliadnuť do mysle sériových vrahov a jeho odborným spoločníkom je jeho starý otec, súdny znalec, psychiater a sexuológ Svetozár Droba.
Richardov príbeh môže vyznieť ako sen každého začínajúceho podcastera. V septembri 2020 začal tvoriť Psyché. Po piatich dieloch si ho všimla produkčná spoločnosť ZAPO, ktorá priniesla vyššiu kvalitu aj tímovú prácu. „Moja úloha je výber kriminálnych prípadov, spísanie podkladov v podobe faktov a tém, ktoré by som v danom prípade rád adresoval, a následné zaslanie autorovi príbehovej časti Dušanovi Budzákovi. Na základe pracovnej verzie príbehu vypracujem vhodné otázky do dialógu so starým otcom, s ktorým to potom už len nahráme,“ vysvetľuje Richard, ktorý študuje právo v Trnave.
Jeden podcast, 8 hodín práce
Z rozhovoru s ním je zrejmé, že „práca“ ho baví: je to jeho kreatívny ventil, chce skúmať prípady slovenskej i zahraničnej kriminalistiky a tým, že sa v podcaste stretáva so svojím starým otcom, aj ich vzťah dostal novú dynamiku.
Každý jeden diel mu zaberie okolo 6 až 8 hodín práce, plus 1- až 2-hodinový rozhovor so Svetozárom Drobom. „Množstvo svojho času do tohto projektu investuje aj náš zvukár, technik a producent v jednom Pali Krško, ktorý celú vec poskladá do finálnej podoby. Kvantum času ‚zožerú‘ aj sociálne siete, kde treba byť prítomný neustále. Túto poslednú časť ešte nemám úplne zvládnutú.“
Richardova skúsenosť len potvrdzuje, že s podcastom je ľahké začať, ale náročné je neskončiť. Podľa neho sa 80 percent úspechu skrýva v postprodukcii. V prípade Vražedného psyché ide o zosúladenie analytickej a umeleckej časti. „Možno sa zdá, že tvorba niečoho takého je pohodová záležitosť, no vie to byť kopec roboty a niekedy dokonca aj stresu. Po každej epizóde si potichu vydýchnem a teším sa na reakcie poslucháčov a zvyšku tímu. Vytrvať v tvorbe mi pomáha najmä disciplína. To prvotné ‚zamilovanie sa‘ opadne pri každom projekte, no je dôležité byť konzistentný a pokračovať v tvorbe. Len tak je možné zabezpečiť napredovanie.“
Nahlas perly nevyhadzujú
Mikrofónu ostal verný aj Jaroslav Barborák, ktorého hlas po nedobrovoľnom odchode zo Slovenského rozhlasu možno počuť vo formátoch Nahlas a Ráno Nahlas. Podcasty boli podľa Barboráka pre Aktuality.sk spočiatku imidžovka, „nice-to-have“. „Hneď od začiatku bolo jasné, že už samotnou opciou pre podcastovú produkciu Aktuality.sk len rozširujú svoj ‚bežný‘ novinársky výstup. A dnes sme svedkami toho, že sú plnohodnotnou ponukou v rámci redakčného obsahu portálu.“
Jaro Barborák ako „rozhlasák“ a podcaster môže porovnávať dva rozdielne prístupy k žurnalistike, resp. dve rozdielne médiá. Pri podcastoch odpadá načasovanie relácií a toku rozhlasového vysielania (streamu). „Či má Ráno Nahlas 19 minút alebo 26 minút, je to takmer jedno. A v praxi tak autorom odpadáva ‚utrpenie‘ nutnej úpravy rozhovorov do presne nastaveného časového rámca. Jednoducho povedané: nemusíme sa trápiť so skracovaním rozhovorov, ktoré je pre autorov aj ‚bolestivé‘. V rozhlase sme tomuto procesu zvykli hovoriť ‚vyhadzovanie periel‘.“
Barborák oceňuje na Aktualitách vysokú redakčnú kultúru, v ktorej sloboda a nezávislosť sú podľa neho podriadené len vernosti faktom a pravde. „Tomu potom zodpovedá aj spôsob našej práce. Na respondenta máme toľko času a priestoru, koľko potrebujeme a koľko znesie.“
Pravidelná dávka do uší
Princíp docendo discimus, teda učením sa učíme, vedie v tvorbe Jakuba Betinského, ktorý ponúka vzdelávaciu Pravidelnú dávku zaoberajúcu sa filozofiou. Má vlastnú webovú stránku, ponúka tričká, na Facebooku ho sleduje takmer 9 000 followerov. V tvrdej konkurencii je jeho podcast na 90. mieste v počúvanosti, v kategórii Vzdelávanie je v prvej dvadsiatke.
Dávok zverejnil viac ako 200, každej sa venuje približne 6 hodín. Doteraz teda podcastovej produkcii obetoval približne 8 pracovných mesiacov. Okrem tejto časovej „dotácie“ venuje ešte asi hodinu denne manažmentu, kreatíve a fundraisingu.
„Obsah Pravidelnej dávky je odborný, vyžaduje si hlbší rešerš, epizódy sú nahovorená napísaná esej a to nie je najľahšia činnosť. Taktiež načítať veci tak, aby to niekto len kvôli forme po pár minútach nevypol, bola a je výzva. I keď sa to už značnej praxou zlepšilo a stres trochu opadol. No a výzvou je tiež, ako podcast vo všeobecnosti monetizovať,“ priznáva Betinský, ktorý rozbehol aj ďalšiu samostatnú reláciu Kvantum ideí.
Najsilnejším motorom je, že ho podcastovanie baví. „Samozrejme, veľmi povzbudivý je každý feedback a milé slová na adresu našej tvorby a čo nás tiež poháňa vpred je, že sme zaplnili dieru na trhu, ktorú vnímam ako túžbu slovenského publika po obsahu, ktorý sa nebojí ísť pochopiteľným a vtipným spôsobom do veľkých otázok.“
Počuj!
Ešte z iného súdka. Dvojročné trvanie mal podcast Počuj., ktorý bol pre jeho autorky Filipu Donaldson a Martinu Tomašovičovú „zábavnou aktivitou, pri ktorej sa veľa naučíme, ale aj utužíme vzťahy.“
Prvú epizódu publikovali vo februári 2018. „Mali sme pocit, že je na to ten správny čas, lebo podcasty ešte len začínali a trh nebol taký presýtený ako teraz,“ spomína Filipa. Rozhovory dvoch kamošiek o našom mieste v tomto svete – prípadne s hosťami – boli tiež príležitosťou učiť sa, ako vtipne podať aj vážne témy. Do konca roka 2019 vyšlo 68 epizód tohto podcastu. Je to veľa, málo? „Záleží na tom, koho sa spýtate. Ak poslucháčov, tak málo, ak našich odpracovaných hodín, tak veľa.“
Spočiatku ich počúvalo 50 ľudí, neskôr aj viac ako 2 000 – Martina a Filipa to brali ako obrovské číslo, ktoré ešte nezahŕňalo počúvanosť na Spotify. „Vždy hovorím, že základom spokojného života sú nízke očakávania,“ hovorí so smiechom „Fi“, ako sa v podcastoch predstavuje. „Skutočne sme nevedeli, čo čakať, takže každé jedno víťazstvo nás veľmi potešilo a fanúšikov sme vnímali ako priateľov, nikdy sme to nevnímali ako prácu a nepozerali sme sa na to cez tento filter, kde by sme porovnávali náklady a prínosy nejakého projektu. Ale myslím si, že ak niekto robí konzistentne dobrý obsah, tak poslucháčov si nájde. Verím v meritokraciu.“
Svoj obsah publikovali v sériách, na konci tej poslednej už bolo pre obe autorky náročné dodávať kvalitný a vtipný obsah. Preto prišla vytúžená pauza – v prípade Filipy v podobe materskej dovolenky. „Určite sme na náš podcast nezabudli a viackrát sme tu tému otvorili. Otázka však je, aby to bolo dlhodobo udržateľné a či je na to aj priestor na trhu. Či na nás ľudia nezabudli a či by nás stále ešte chceli počúvať.“
Je ešte priestor na trhu?
Toto je dnes pre mnohých, ktorí uvažujú nad založením vlastného podcastu, kľúčová otázka. Je to pre mňa? Existuje ešte diera na trhu? Presadím sa?
Martin Bartkovský z českého týždenníka Reflex, ktorý zatiaľ neprodukuje samostatné podcasty, ale videá potom premieňa na audio súbory, vidí priestor aj pre začínajúcich autorov. „Obsah je kráľ. A potom treba, samozrejme, nájsť tému, ktorá nie je tak spracovaná a ktorá si nájde svojich poslucháčov.“
Ako teda dopadne raketový boom druhej vlny a súčasného masového záujmu o podcasty? Jaroslava Barborák im dáva sto rokov. „Aj s podcastami to bude tak, ako so všetkým trendovým. Bude tu ešte nejaký rôčik boom tohto formátu, no rovnako ako rádio, ktorému mnohí už dávno predpovedali zánik a ten stále neprichádza, aj podcasty ako forma podania obsahu majú pred sebou storočie.“
Keď ste na vrchole, ďalším krokom začína váš zostup. Zažívajú podcasty svoj vrchol? Podľa Martina Bartkovského z českého Reflexu áno. A čo potom? „Dôjde k ich skvalitneniu tým, že prežijú len tie najsilnejšie, keď ich bublina spľasne.“
Prvý slovenský podcaster Tomáš Ulej je ale optimistickejší. „Stále nie je podcastov tak veľa, aby bežný človek nemal šancu presadiť sa.“
Tak čo, prihlásite sa u súdruha Žinčicu?
Celý článok vyšiel na Postoj.sk 12. mája 2021.
Ak sa vám moje články páčia a radi by ste ich čítali naďalej, vopred ďakujem za vašu podporu.