Keď si vytvárate obraz o vašom rodičovstve, často si predstavujete samých seba, ako ste si posadili dieťa ku sebe na debatu od srdca k srdcu: o význame smrteľnosti, o tom, prečo byť dobrým človekom, o vtákoch a včielkach, a o akejkoľvek inej téme, ktorou musia byť vybavení pre život.
Lepším prístupom je to, čo rád nazývam „bezprostredným otcovstvom“ (otcovstvom bez predchádzajúcej prípravy).
Namiesto toho, aby ste zdieľali dôležité princípy a myšlienky vo veľkých sústach, vsúvate malé útržky poznania do vašich bežných konverzácií. Robíte to prirodzene, trpezlivo nahrádzate krátke, bezobsažné odpovede, ktorými zvyčajne odpovedáte vaším deťom („Pretože som to povedal“, „Je to ťažké vysvetliť“), o čosi rozvinutejšími odpoveďami.
„Prečo si nekúpime nové auto?“ „Pretože je rozdiel medzi tým, čo potrebujeme, a tým, čo chceme, a nové auto je len to, čo chceme.“
„Prečo musíme chodiť do kostola?“ „Vieš, že musíš chodiť do posilňovne a cvičiť, aby si svoje fyzické telo udržal v kondícii? Chodiť do kostola znamená zabrániť tomu, aby tvoje duchovné „telo“ ochablo.“
„Prečo neznášaš technológie?“ (Otázka nasleduje po tom, čo si dieťa vypočulo tirádu proti sociálnym sietiam.) „Nie je pravda, že nenávidím technológie, ale je dôležité byť radšej ich pánom ako otrokom.“
Hoci je bezprostredné otcovstvo skôr nepriamy prístup, ako vštepovať vaše hodnoty, je to ale efektívnejší spôsob. Malé perličky múdrosti, ktoré bežne odovzdávate vo výmenách názorov s vašimi deťmi, sa rýchlo prijímajú a pomaly, takmer nepostrehnuteľne, utvárajú ich charakter.
Keď príde na vtáčikov a včeličky – a na čokoľvek ostatné – najlepší druh otcovstva neponúka jeden „rozhovor“, ale zapojí vás do neustále prebiehajúcej konverzácie.
Bret a Kate McKay
Publikované 15. júna 2019 na Art of Manliness.
Vyšlo aj na Otcom.sk 19.7.2019.