Pred 88 rokmi sa narodil Anton Srholec. Kňaz a bývalý politický väzeň, ktorý sníval o tom, že bude „generátorom duchovných hodnôt“. Jeho nedožité narodeniny si pripomenuli v Devíne i v rodnej Skalici, 8. júla nadácia A. Srholca organizuje konferenciu o pontifikáte pápeža Františka. Dnes na dona Antónia spomíname s jeho neterou Martou Bariak Košíkovou.
Taká klasická otázka: ako si spomínate na Antona Srholca?
Náš strýček Tonek – tak sme ho volali – je zapísaný v našich srdciach a životoch nie zlatými písmenami, ale množstvom veselých zážitkov a udalostí, v ktorých nám dával bez veľkých slov príklad radostného života vo vďačnosti Pánu Bohu za všetky dobrodenia.
Už od raného detstva som ho vnímala ako láskavého strýka, ktorý počas rodinných návštev u starej mamy, kam sa cez víkendy vracal z práce v Ostrave, združoval okolo seba všetky deti, žartoval s nami, hral sa, ale aj učil nás Vianočnú abecedu, detské rytmické piesne, povzbudzoval, aby sme počúvali katechézy z rádia Vatikán….
Keď sme boli väčší a on sa stal kňazom, spolu s bratancami a sesternicami sme prežili mnohé veselé prázdniny u neho na fare, kde nám tiež vedel pripraviť pestrý a zábavný program, vozil nás na svojom chýrnom trabante, nebadane nám ponúkol dobrú knihu na prečítanie, či radu počas mnohých rozhovorov. Taktiež každoročne prichádzal do Skalice pre Vianocami a deťom príbuzných a známych pripravil nezabudnuteľného Mikuláša. Povzbudzoval, aby sme založili spevácky zbor vo farnosti a tak vďaka nemu sme už od roku 1980 združovali deti a spievali pri piatkových svätých omšiach, pripravovali jasličkové pobožnosti a akadémie pri rozličných sviatkoch. Celá generácia vtedajších skalických detí z veriacich rodín mala možnosť prežiť pekné spoločenstvo pri speve, výletoch, táboroch.
Nechával nám priestor slobodne ísť svojou cestou: často zdôrazňoval potrebu byť slobodným, zodpovedným a dospelým človekom-kresťanom.
Vždy sa rád vracal do Skalice – okrem bohoslužby v kostole sme s ním strávili mnohé hodiny, keď rodina i priatelia sedávali dlho do noci pri rozhovoroch, speve, pohári vínka… Absolvoval s nami všetky rodinné udalosti – promócie, svadby, oslavy životných jubileí i pohreby, vždy veselý, nápomocný kňazskou službou, pomocou, keď niekto potreboval. Zároveň nám nechával priestor slobodne ísť svojou cestou: často zdôrazňoval potrebu byť slobodným, zodpovedným a dospelým človekom-kresťanom.
Veľmi si vážil svojich rodičov. Kým žili, pravidelne ich navštevoval. Neskôr každé stolovanie začínalo modlitbou a spomienkou na nich, bol im veľmi vďačný, že napriek chudobným pomerom mu ako najstaršiemu synovi umožnili ísť k saleziánom a podporovali ho na ceste za jeho snom stať sa kňazom.
Aj pri poslednej návšteve v Skalici zdôrazňoval: Tešte sa zo života, život je najväčší dar, ktorý máme a sme zodpovední za to, aby sme ho prežili s láskou v službe Bohu i ľuďom každý na svojom mieste….
Často sa stáva, že ten, kto zíde z očí, nám zíde aj z mysle. Už je viac ako rok od smrti dona Antónia. Ešte si naňho spomíname?
Tak ako príbuzní, tak si ho nesú v spomienkach určite mnohí jeho priatelia, farníci z farností, kde pôsobil, ľudia, ktorým ochotne poslúžil, urobil slávnosť pri významných životných krokoch a mne zostáva veriť, že na neho nezabudnú, naopak, odovzdajú svedectvo o ňom aj svojim blízkym.
Ako fungujú Resoty od jeho odchodu na večnosť?
V domove Resoty naďalej pôsobí sr. Rita, ktorá Antonovi Srholcovi roky s prácou v zariadení pomáhala. Ešte počas svojho života v roku 2015 však António odovzdal Resoty do správy Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá ďalej zabezpečuje nepretržitý chod domova.
Prečo organizujete aktivity, ktoré si dona Srholca pripomínajú?
Najmä z vďačnosti za život Antona Srholca, ktorý bol pre mnohých veľkým darom, považujem za potrebné pripomínať si významnú osobnosť, ktorou nepochybne bol. Aj preto sme založili Nadáciu Antona Srholca ANTÓNIO, ktorej cieľom je zachovanie pamiatky na neho, ako aj rozvoj jeho duchovného odkazu, spočívajúceho v hlbokej viere, ekumenickom cítení, v záujme o dialóg viery a súčasného sveta, v nádeji voči neznámej budúcnosti, či službe potrebným. Chceme organizovaním spomienkových, ale i vzdelávacích podujatí napĺňať tieto základné ciele.
Od 10. júna beží vaša kampaň Slnečnica Antona Srholca ako dar pre toho, kto vytrvalo slúži iným. Prečo ste vybrali práve slnečnicu?
Už pri úmrtí Antona Srholca v roku 2016 iniciovali študenti Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia myšlienku obdarovania ľudí kvetom slnečnice, aby sebe i druhým pripomenuli odkaz Antona Srholca, ktorý okolo seba rozdával lásku a radosť. Michal Kolník, študent sociológie a hovorca iniciatívy, vtedy uviedol: „Slnečnica sa otáča za slnkom. Don Antonio v Láske dával lásku. Skúsme si ho takto pripomenúť, poďakovať, konať skutok lásky. Tak bude jeho odkaz skutočne živým a v nás.“
Chceme s ich súhlasom v tejto iniciatíve pokračovať a v priebehu leta na osobnej rovine obdarovať vo svojom okolí ľudí slúžiacich, trpiacich, opustených kvetom slnečnice s myšlienkou Antona Srholca. Zároveň chceme vo verejnom priestore šíriť spomienku na Antónia, aby zostával aj takto medzi nami. K iniciatíve sa môže pripojiť každý.
Prečo by sme nemali zabudnúť na dona Srholca?
Žijeme v rýchlej dobe, v stále sa meniacom svete, kde akoby nestíhali vyrásť osobnosti, alebo sa o nich vďaka presile mnohých povrchných informácií nestíhame dozvedieť a mnohí strácajú orientáciu. Vďaka spomienkam na jeho vytrvalosť, nezlomnosť, láskavosť, veselosť, pomoc a podporu, ktorú dokázal rozdávať každému človeku bez rozdielu zostáva svetielkom a príkladom, ako žiť svoje kresťanstvo i v ťažkých časoch.
Keby sa don António dožil 88 rokov, ako si to teraz na začiatku letných prázdnin pripomenieme, ako by oslávil svoje narodeniny?
António popri neustálej činnosti dokázal oslavovať, „žijeme od sviatku po sviatok“ zvykol hovorievať. Určite by s pohárom vína absolvoval stretnutia so svojimi bezdomovcami, s priateľmi plný vďačnosti voči Bohu. Verím, že v Jeho náručí túto oslavu už absolvuje bez začiatku a bez konca.
foto: Marta Bariak Košíková (archív)
