Ondrej Ligač: Pôstom si prenastavujeme vnútornú navigáciu

Pôstne obdobie, ktoré začalo Popolcovou stredou a skončí veľkonočnými sviatkami, by sme si možno ani nevšimli, nebyť súčasnej pandémie novým koronavírusom. Pôst znamená (aj) obmedzovanie sa. V súčasnosti to zažívame na vlastnej koži, dokonca nie z vlastného rozhodnutia.

Ondrej Ligač je biznis konzultant a založil na sociálnych sieťach skupinu, ktorá chce inšpirovať chlapov, aby boli hrdinami, a nie zadubenými strojmi. Pripravil pre nich aj pôstnu výzvu, v ktorej zdieľa s priateľmi inšpiratívne duchovné myšlienky.

Cesta za rastom je namáhavá

Buď chlap-hrdina a nie zadubený stroj, tak znie motto skupiny, ktorú si založil na Facebooku. Čo je cieľom tejto skupiny?

Mám to šťastie, že mám okolo seba chlapov, s ktorými tvoríme bratské spoločenstvo. Schádzame sa každý týždeň v stredu večer ku spoločnej modlitbe chvál. V tejto skupine je nám veľmi blízke otvorene zdieľať naše prežívania, ktoré idú často až na koreň. Sú to poriadne výživné chlapské debaty, ktoré nám pomáhajú v dozrievaní v našich povolaniach mužov, manželov, otcov, či lídrov. Navzájom sme si oporami v ťažších chvíľach, ale spoločne prežívame aj naše rodinné radosti či pracovné úspechy. Vnímam to ako obrovské požehnanie, no zároveň si uvedomujem, že to nie je úplne samozrejmé a nie každý chlap má vo svojom okolí podobnú svorku.

Cesta za rastom je namáhavá, ale pokiaľ po nej kráčaš s parťákmi, môže to byť dobrodružstvo.

Práve preto vznikol projekt Chlap – Hrdina ako facebooková skupina, kde by sme aspoň čiastočne mohli vytvoriť takéto chlapské spoločenstvo, zatiaľ aspoň v digitálnom svete. Hlavný cieľ je teda publikovať obsah pre mužov, ktorým nie je ľahostajný ich progres v siedmych kľúčových oblastiach: spiritualita, vzťahy, práca a podnikanie, služba, financie, zručnosti a zdravie. Cesta za rastom je namáhavá, ale pokiaľ po nej kráčaš s parťákmi, môže to byť dobrodružstvo.

Ondrej Ligač

Pôstna výzva: Identifikovať životné priority

V skupine práve prebieha 42-denná pôstna výzva. O čo v nej ide?

My, chlapi, si často myslíme, že našou prvoradou (a pre niekoho jedinou) úlohou v živote je zabezpečiť našu rodinu. A tak tomuto cieľu podriaďujeme takmer všetko. Môžeme však mať úspešnú kariéru či zabezpečený životný štandard, ale ak neobjavíme Boží zámer v našom živote, tak nám to bude márne. Pôstne obdobie môže byť výborný čas na prenastavenie našej vnútornej navigácie, identifikovanie životných priorít, či stanovenie ďalších míľnikov v našom putovaní.

Aký je záujem mužov o túto výzvu?

V skupine nás je cez 200, z toho polovica sleduje príspevky pôstnej výzvy, ktoré uverejňujem na dennej báze. Koľko z nich sa nad nimi aj reálne zamýšľa, je otázne (úsmev) Samozrejme, každé zhliadnutie, komentár, či pozitívna spätná väzba ma veľmi teší. Dôležité bude, ako sa pretaví inšpiratívny príspevok do našej každodennej reality a aký osoh z toho budeme mať my a naše okolie.

Mal si záujem osloviť aj ženy, alebo ide striktne o chlapskú akciu?

Táto výzva nie je špecificky gendrovo vyhranená a určite by bola inšpiratívna aj pre ženy. Zatiaľ však vnímam svoje poslanie hlavne medzi mužmi.

Ondrej Ligač

Slovensko: Krajina mama hotelov

Sú podľa teba chlapi skôr hrdinovia alebo, naopak, „zadubené stroje“?

Som presvedčený, že Boh nám dal základnú výbavu hrdinu, no čaká od nás, aby sme aj my „priložili ruku k dielu“ a aktívne budovali svoje najlepšie ja pre službu ostatným.

Čo je podľa teba väčším ohrozením mužnosti – „zadubenosť“ alebo to, keď sa chlap maká ako „stroj“?

Myslím si, že oba extrémy sú často vídané v našej spoločnosti. Na jednej strane tu máme generáciu mužov, večných chlapcov, ktorí sa nedokážu postaviť čelom k životu a prevziať zaň plnú zodpovednosť. Sme krajinou „mama hotelov“, kde tridsiatnikov hrajúcich playstation obskakujú mamy, frajerky, ale aj manželky. Najhoršie je, že už aj tie ženy si na to zvykli a vlastne im to prestalo prekážať Vo všeobecnosti sú to muži, ktorí majú vysoké nároky na všetkých okrem seba. Vypestovali si imunitu voči potrebám druhých a ak je ohrozené ich pohodlie vinia za to partnerku, starostu, vládu, Boha.

Muži, veční chlapci, si vypestovali imunitu voči potrebám druhých.

Druhý extrém je chlap – stroj. Svoju sebahodnotu vníma cez bankové konto a tak maká a pracovnému úspechu podriaďuje všetko. Nevravím, že byť ambicióznym a cieľavedomým je zlé, len mám pocit, že u týchto mužov je to „all in“ na jednu kartu. Práca na úkor rodiny. Práca na úkor zdravia. Práca na úkor života, ku ktorému sú povolaní.

Hrdina je ideál

Môže byť každý chlap hrdinom? Nie je to prehnané očakávanie?

Hrdina je pomyselný ideál, ku ktorému sa chceme približovať. My, chlapi, máme tendenciu excelovať v pracovných oblastiach, prirodzene je teda naše ego uspokojené, ale v rodinách sme neviditeľní. Extrém strieda ďalší extrém.

A či môže byť každý chlap hrdinom? Som presvedčený o tom, že máme byť hrdinami nie sami pre seba, ale pre našich blízkych. To sú určite aj Božie očakávania od nás.

Aké sú to tie mužské „hrdinské“ vlastnosti?

Hrdinstvom je, ak muž dokáže rozpoznať Boží zámer vo svojom živote a koná v súlade s ním. Pre mňa osobne je hrdinstvom snaha o vybalansovaný život a komplexný rozvoj v kľúčových oblastiach, ktoré som už vyššie spomenul.

Ondrej Ligač

Rick Warren: Život s jasným cieľom

Inšpiráciou pre pôstnu výzvu je kniha Ricka Warrena Život s jasným cieľom. Prečo práve táto kniha?

Dôvod je celkom prostý. Túto knihu som pred rokmi dostal od manželky a vtedy ma veľmi zaujala. Myslím si, že je dosť podnetná na to, aby z nej mali úžitok aj ostatní, tak som sa rozhodol použiť ju ako duchovného sprievodcu aktuálnym pôstnym obdobím.

„K duchovnej zrelosti sa nedostaneš skratkami,“ píše Warren. Ktoré skratky sú pre mužov nebezpečné? Ako vyzerá človek, muž, ktorý je duchovne zrelý?

Tak ako dospievame fyzicky, tak zrejeme aj duchovne. Každé štádium má svoje danosti a ako sa nedá preskočiť z batoľaťa do puberty, tak aj vo vzťahu k Bohu sa musíme učiť rásť. Rozdiel medzi fyzickým a duchovným vývojom je ten, že do puberty sa časom každý chlapec dostane bez toho, či bude alebo nebude chcieť. Pokrok smerom k duchovnej zrelosti si vyžaduje našu aktívnu snahu. Uspokojiť sa s tým, že ja už mám birmovku, a teda som dospelý kresťan, je detinské.

Boh posudzuje našu duchovnú zrelosť na základe kvality našich vzťahov.

Warren na túto tému píše, že Boh posudzuje našu duchovnú zrelosť na základe kvality našich vzťahov. A k ich budovaniu potrebuješ čas. Práve tam sú tie naše „skratky“. Snažíme sa kúpiť si priazeň našich blízkych cez materiálne zabezpečenie. A pritom viac ako nový mobil či náhrdelník, potrebujú naše manželky a deti nás samých. Našu sústredenú prítomnosť.

Veľká noc tu bude za pár týždňov. Pôst sa skončí, s ňou aj „challenge“, nastanú sviatky. Kým budeš ty na konci výzvy?

Dobrá otázka! Aj vzhľadom na aktuálnu situáciu na Slovensku a s ňou spojený útlm v biznise budem všetok čas tráviť s rodinou. Sám som zvedavý, aké to prinesie ovocie. Rád by som bol trpezlivejší otec a pozornejší manžel, lebo toto sú oblasti, kde mám obrovské medzery.

Zároveň sa teším na zvyšnú cestu chlapskej pôstnej výzvy, pretože sa chcem nanovo utvrdiť v tom, že to, kde som, je miesto, kde ma chce mať Boh. A možno to bude úplne naopak a budem pozvaný definovať si nové oblasti služby. Nech už to bude akokoľvek, teším sa na dobrodružstvo, ktoré s Ním môžem každodenne prežívať.

foto: archív O. Ligača

Pôvodne vyšlo na Otcom.sk 18.3.2020.