Častejšie ako kedykoľvek predtým, keď niečo doma tlačím, tak ďalší zvuk, ktorý počujem, je píp píp píp.
Je to zvuk signalizujúci, že tlačová úloha sa nedarí, pretože zásuvka na papier je otvorená.
Bez ohľadu na to, koľkokrát som našim deťom povedal, že ak si z tlačiarne vyberú papier, ktorý chcú použiť na maľovanie, musia zásuvku potom zavrieť, stále sa im nedarí splniť tieto ľahké inštrukcie.
Táto skutočnosť ma zvykla maximálne frustrovať.
Jedného dňa som z neznámych dôvodov zrazu videl otvorenú zásuvku tlačiarne nie ako drzú mrzutosť, ale ako nevyhnutný dôkaz jednoduchej skutočnosti: mám deti.
Mám deti a deti nevyhnutne prinášajú aj potiaže. Napriek tomu sú to presne to, čo v mojom živote chcem, a sú zdrojom nevýslovnej radosti. Pretože mám toto privilégium, musím tiež akceptovať jeho priťažujúce okolnosti.
Často si myslíme, že život prináša iba svetlé stránky bez akýchkoľvek negatív; radosť bez problémov, zábavu bez nezhôd. Ale každé privilégium je stále neoddeliteľne spojené s istou zodpovednosťou a prichádza s ťažkosťami.
Nájsť špinavý riad po vašej manželke na kuchynskej linke po stýkrát je otrava, ale človeče, aké skvelé je, že máš manželku. Dochádzať do práce je príšerné, ale aké úžasné je, že máš prácu. Pripraviť sa na veľký výlet zaťažuje, ale aké vzrušujúce je, že máte kam ísť za niečím zaujímavým.
Nabudúce, keď budete počuť za sebou doslovné alebo metaforické pípnutia, ktoré vám pripomenú nejakú otravnú nepríjemnosť, si iba spomeňte na privilégium, s ktorým sa spája. „Och, hej, mám deti. Cool.“
Bret a Kate McKay
Publikované 13. júla 2019 na Art of Manliness.
Vyšlo 16.8.2019 na Otcom.sk