OBEŤ INTERNETOVÉHO PODVODU: Využil situáciu a hľadal, kam až môže zájsť

Prečítali ste si príbeh internetového podvodu založeného na predstieraní vzťahu a lásky. V téme pokračujeme v rozhovore s obeťou Ľubicou (z pochopiteľných dôvodov neuvádzame celé meno), ktorú nachytal podvodník zo zahraničia – údajný „obchodník so stavebninami“. Po pár mesiacoch internetovej známosti sa vzťah skončil – a podfukár vymámil viac ako dvadsať tisíc eur od ženy žijúcej z minimálnej mzdy, ktorá sa zaľúbená snažila mu pomôcť. Vtedy konala ako „kôň s klapkami na očiach“. Ale to si uvedomuje až teraz.

Považovala si to za vzťah?
Áno.

Boli tam aj slová ako ľúbim ťa?
Áno, boli. Nebudem tvrdiť, že nie.

Prejavoval ti lásku?
V mailoch áno.

Pripadal ti fyzicky atraktívny?
Práveže nie. Bol mi skôr sympatický. Podľa fotky aj veku, ktorý mi on udal, mal 56. Vlani v novembri mal mať 57.

Vedela si si predstaviť vzťah so starším mužom?
V konečnom dôsledku sú mi starší muži sympatickí. Podľa fotiek mi pripadal veľmi dôveryhodne a sympaticky. Bývalý manžel bol mladší o tri a pol roka… Asi to bolo tým.

„Frank“ ti žehnal, mala si si otvoriť Písmo. Ako sa dozvedel o tvojej viere?
On s tým prišiel prvý. Že nevie, aký mám ja postoj, ale on že verí. Začalo to tak, ako keď sa dvaja rozprávajú a chcú o sebe niečo vedieť. Tvrdil, že číta Bibliu. Odpísala som mu, že aj pre mňa je viera dôležitá. Využil asi túto situáciu, začínal pôst, bola Popolcová streda. V nedeľu sa ma vždy opýtal, či som bola v kostole a či som sa modlila „za nás“, či môžeme byť rodina.

„Môžeme byť rodina?“
Áno. „Vy ste pre mňa tá pravá. Budete mi manželkou. Bohu nič nie je nemožné.“

Kedy ti povedal, že sa staneš jeho manželkou?
Asi po mesiaci, mesiaci a pol. Mne sa to vtedy nezdalo čudné. Teraz áno. Bohužiaľ, musím to priznať, že vtedy sa mi to nezdalo divné. Uvedomujem si, že on akýmkoľvek spôsobom získa tvoju dôveru, zisťuje, pokiaľ až môže zájsť. Vidíš, bola som slepá – ale to si uvedomujem až teraz. Slepo som mu dôverovala. To, čo on povedal, som považovala za správne. Zožrala som mu všetko aj s navijakom.

Verila si, že sa môžete stať rodinou a že prevezme starostlivosť o tvoje deti?
Áno. Aj preto, že sa na ne každý deň pýtal. Sám sa staval do úlohy akéhosi ich otca.

S bývalým manželom vzťah vôbec nefungoval. Hľadala si lásku?
Môže byť.

Nachádzala si v ňom pochopenie a vypočutie?
Asi áno. Prišli pocity, ktoré som nemala možnosť zažívať vo svojom živote. Také bežné rozhovory, keď sa ťa niekto spýta, ako sa máš, ako sa majú deti. Toto si ja nepamätám. Také otázky som nedostávala. Bolo to presne to, čo vedel použiť proti mne. A v danej situácii som po tom veľmi túžila.

Neprišli nejaké varovné signály?
Prišli. Spätne si to uvedomujem. Vo svojej zaslepenosti som všetkých presviedčala o tom, že to nič nie je, že mi príde balík, ja ho vyzdvihnem. Bola som v takom tranze, že som si myslela, že sa nemôže nič stať a že všetko pôjde ďalej.

A s balíkom príde aj on…
Áno, tešila som sa na stretnutie s ním. Stali sa viaceré situácie, prečo neprišiel. Hovorila som mu, aby už prišiel domov, aby sa odtiaľ dostal, aby už konečne došiel…

„Domov“?
Akože do Anglicka. Že najprv bude musieť ísť pozrieť dcéru. A potom že príde na Slovensko, aby si vyzdvihol batožinu. Písala som mu, aby prišiel sem, aby to on sám žiadal a vybavoval. Ako som mohla byť taká hlúpa? Ako som mu to mohla „zožrať“?

Zdala sa ti byť jeho viera autentická?
Brala som to, že naozaj veril. Keď sme sa aj rozprávali o deťoch, ako bolo v škole, čo robia, ako sa im darí. Raz som mu napísala, že som asi zlá mama, lebo neviem, čo už mám robiť, ako niečo deťom vysvetliť. On mi odpísal: „Nie, nikdy nepovedz, že si zlá mama. Boh ťa má rád.“ Bolo to v takejto dôvernosti. Vieru nepoužíval okatým, vulgárnym či prehnaným spôsobom. Neodradilo ma to, že by to bolo nejaké prílišné.

Spomínala si jeho dcéru. Mala si s ňou nejaký kontakt?
Nie. On len hovoril, že s ňou volal, že sa pýtala na nás. Žila v internátnej škole a on sa s ňou dennodenne nestretal.

Ako tvoju situáciu vnímajú tvoje neplnoleté deti?
V prvom rade prišlo od nich, že som hlúpa, ale keď opadol prvý hnev, najmä syn sa mi snažil racionálne pomôcť, že čo budeme robiť. Ponúkol sa chodiť na brigádu. Mal chladnú hlavu. Klesla som v ich očiach v autorite matky. Snažila som sa im to vysvetliť a nevyhovárať sa. Ale povedala som im, že určité veci musia i napriek tomu rešpektovať.

Pointa celého príbehu?
Nedá sa to pochopiť. Spätne som si uvedomila, že som kedysi mala možnosť modliť sa za svoje manželstvo, ale nevydržala som to. V prípade s Frankom som hľadala riešenie tam, kde nie je. Dala som sa oklamať tou jednoduchou, širokou cestou. Viem, že nemám hľadať cestu tam, kde pre mňa nie je. Považovali ma za rozumnú, no nikdy nie je napísané, že aj ja som nemohla spraviť chybu. Keď som bola celkom na dne, aj vtedy som si uvedomila, ako ma Boh ťahá z priepasti a má so mnou plán. Aj napriek tomu, že pre iných je to, čo som spravila, len hrôza, katastrofa, bláznovstvo, faux pas. Boh pripúšťa aj pády. Ľudskou logikou sa to vysvetliť nedá. Netvrdím, že sa všetko dá do poriadku za týždeň. Viem, že to potrvá dosť dlho.

Keď si bola v tom tranze, kto bol pre teba „Frank Smith“?
Stal sa pre mňa veľmi blízkym človekom, ktorému som slepo dôverovala a ktorému som sa mohla zveriť so svojím bežným životom.

Ako ho vidíš dnes?
Necítim ani kúsok hnevu, zlosti či nenávisti. Naozaj to necítim. Nech je Boh s ním všade, kde bude. V duchu ho prosím, aby si uvedomil, čo spôsobil. Ak by si to aj neuvedomil, nech dostane aspoň šancu spoznať Boha a ten mu to ukáže. Neviem vysvetliť prečo, ale necítim voči nemu ani trošku hnevu.

Vnímaš ho ako podvodníka?
Áno, toto si uvedomujem. Je to jednoznačne podvod. Viem, že je podvodník, ale iné moje pocity to neovplyvní. Možno je to aj tým, že v mojom zamestnaní dennodenne stretávam ženu, s ktorou ma môj manžel podvádzal a asi nevie, že o tom viem. Nepociťujem voči nim hnev.